J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

a./ZACHRÁNI KOMUNIST. ČÍNA EURÓPU A SVET? Ekonomika. 15.11.2011, 14:57 Komunistická Čína navrhla vedúcim predstaviteľom EÚ výmenu, či vlastne väčšie uznanie ich zákonitých práv. Peking je ochotný poskytnúť EÚ finančnú pomoc, ak Brusel splní jednu z troch podmienok: buď zvýši status ČĽR v Medzinárodnom menovom fonde, rozšíri práva krajiny vo WTO, alebo zruší embargo na dodávky európskych zbraní. Európske vedenie označilo tieto podmienky za "ponižujúce a nebezpečné".Pritom Čína nežiada nič navyše iba to, čo neoliberálny spoločenský svetový systém Západom zavedený sám proklamuje! Splnenie týchto "čínskych podmienok" by pozdvihol Peking hneď o niekoľko stupňov vyššie vo svetovej hierarchii. Ide predsa o kontrolu medzinárodných finančných inštitúcií, ale aj o prístup k pokrokovým vojenským technológiám v rámci slobodného obchodu. Okrem toho Čína požaduje aj väčšiu slobodu na európskom trhu, podotkol v interview pre Hlas Ruska riaditeľ Centra strategických výskumov Číny Alexej Maslov. - Treba si uvedomovať, že celá čínska politika a tradičná politická kultúra sa zakladajú na tom, že Čína si veľmi dobre vypočítava všetky svoje ďalšie kroky. Nie je v tom žiadna filantropia, ale presne vyznačený cieľ začlenenia Číny tam kam patrí, podľa sily čínskej ekonomiky vo svetovom meradle. Brusel je znepokojený predovšetkým požiadavkou Pekingu zaradiť jüan do košíka SDR, ktorý MMF považuje za rezervnú menu. V súčasnej dobe patrí do tohto košíka americký dolár, euro, britská libra a japonský jen. Ak bude k nim pridaný aj silný jüan, bude potrebné poskytnúť Pekingu právo veta v MMF. Takto Čína získa možnosť keď nie riadiť, tak aspoň blokovať činnosť jedného z najdôležitejších finančných nástrojov USA a Európy. A toho sa oni boja. To isté bude aj s WTO, ak rozšíri práva Číny v tejto organizácii. To všetko ale bolo pred dlžobnou krízou v EÚ. No terajšie ekonomické otrasy však môžu donútiť Európu k revízii vlastnej pozície, domnieva sa Alexej Maslov: - Čína je dnes prakticky jedinou záchranou nielen pre USA ale aj pre Európu. Ani jedna iná krajina nemôže poskytnúť úvery v takom objeme. A po druhé, Čína je ochotná otvoriť aj trhy pre európskych výrobcov a podporiť tak rozvoj európskeho priemyslu. Sú to kritéria, ktoré Čína nezaviedla do svetového obchodu, ale Západ a ona ich iba rešpektuje a teda teraz aj požaduje, aby sa dodržiavali. Zatiaľ však európske spoločenstvo s pobúrením odmieta túto ázijskú pomoc. Ako však podotýkajú analytici, čas hrá proti Starému svetu. V Pekingu medzitým zdôrazňujú, že sa do ekonomických rokovaní zamiešala veľká politika. Čína chce pomôcť, nejde však o dobročinnú akciu. Veď keď USA a MMF ponúkajú pomoc iným krajinám v núdzi, vytyčujú si tiež určité podmienky. A je predsa logické, že Čína koná rovnakým spôsobom. Preto, Merkelová a Sarkozy sa dhodli, že svoju dlhovú krízu budú riešiť vo vlastnej réžii a to prebudovaním celej EÚ... ČÍNA KÚPILA OD GRÉKOV AJ KNÓSSKY PALÁC NA KRÉTE. Vláda grécka sa rozhodla na 50 rokov dať do prenájmu Číne jednu z najznámejších pamiatok krajiny – Knosský palác na Kréte, kde podľa legendy bol labyrint, v ktorom žil mýtický Minotaurus. Takto Atény chcú naplniť štátnu pokladnicu, aby zaplatili veriteľom a mohli financovať rad sociálnych programov. Podľa neoficiálnych odhadov hodnota kontraktu môže dosahovať asi 25 miliárd eur. Toto rozhodnutie bolo vyvolané vážnymi finančnými problémami v krajine. ČÍNA - ZÁPAD: ŽE BY TO MALA BYŤ NOVÁ OBCHODNÁ VOJNA?! K. Garibov 15.03.2012. USA sa už druhý raz sťažovali na Čínu vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Tento krát kvôli sprísnených kvót na export zriedkavých kovov. USA tvrdia, že obmedzenie Čínou exportu týchto surovín a takisto volfrámu a molybdénu, priviedlo k rastu cien na trhu. Žalobu do WTO podporila EÚ a Japonsko. Vo štvrtok Čína zamietla tieto obvinenia. Oficiálny predstaviteľ ministerstva obchodu Šeň Daňjaň vyhlásil, že nejde o obmedzenie slobody obchodovania. Čína reguluje kvóty na export na ochranu prírody, pretože ťažba zriedkavých kovov súvisí s veľkým negatívnym vplyvom na životné prostredie. Krajina sa okrem toho takým spôsobom snaží zachovať svoje neobnovované prírodné zdroje. Ruské experti si myslia, že spor sa dá vyriešiť na pôde WTO. USA a Čína sú navzájom veľkými obchodnými a ekonomickými partnermi a preto nie sú zainteresovaní na ďalšom vyhrotení rozporov, podčiarkla analytička Ústavu Ďalekého Východu Ruskej akadémie vied Ľudmila Boniová: - Konkurencia a súperenie medzi štátmi je stále, či už väčšie, alebo menšie. Domnievam sa, že k obchodnej vojne medzi nimi nedôjde. Ale problém prístupu k zriedkavým kovom čoraz viac nadobúda geopolitický význam. Veď sa používajú v kľúčových komponentoch v elektronike a vo vojenskej sfére. Zriedkavé kovy a zliatiny sa okrem toho na ich základe používajú pri výrobe hybridných motorov a akumulátorov pre elektrické automobily. A preto sa minulý rok Čína a Japonsko ocitli na prahu novej obchodnej vojny, keď najväčší svetový výrobca zriedkavých kovov – Baotou Steel Rare-Earth Group - pozastavil ich tavbu, aby nedopustiť nový pád svetových cien. Japonsko exportuje vyše 90 % týchto čínskych kovov. Incident donútil automobilový gigant Toyota čo najrýchlejšie dokončiť výrobu hybridných indukčných motorov pre automobily bez použitia zriedkavých kovov. Ich vývoj a výroba oslabila závislosť Japonska na importe surovín. No problém použiť to ako prostriedok nátlaku stále existuje. A asi týmto smerom sa vysvetľujú sťažnosti USA, EÚ a Japonska na Čínu vo WTO. USA, Európska únia a Japonsko najä pretoto podali sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu na konanie Číny, ktorá jednostranne obmedzila export zriedkavých kovov. Komisár EÚ pre obchod Karel De Gucht vyhlásil, že zavedenie exportných kvót Pekingom na dodávky zriedkavých minerálov, narušuje pravidlá medzinárodného obchodu a prináša veľké škody kupujúcim a priemyselníkom na celom svete. Kovy vchádzajúce do skupiny zriedkavých prvkov a široko sa využívajú vo vysoko špecializovaných technologických výrobných procesoch - od mobilných telefónov a elektromobilov, po lietadlá a kozmické aparáty. Vyše 90% ťažby týchto zriedkavých kovov sa nachádza v Číne a teda svet je závislý od nej. Peking ale stále tvrdí, že obmedzenia na export vyvolali dôvody, ktoré by mali ochraňovať životné prostredie. b./ČÍNA PO DLHOVEJ KRÍZE CHCE NASTOLIŤ NOVÝ PORIADOK A ZACHRÁNIŤ SVET?Dňa,18.03.2012, Londýn. Koniec dlhovej krízy má vo svete nastoliť nový svetový poriadok. Opraty má podľa britského ekonóma Phillipa Coggana chytiť komunistická Čína, ktorej sa bude odvíjať medzinárodný politický a ekonomický systém. Renomovaný analytik svoje vyjadrenia ponúkol časopisu IMF Survey, ktorého vydavateľom je práve Medzinárodný menový fond (MMF). Čína je v súčasnosti považovaná za najväčšieho svetového veriteľa. Coggan okrem iného uviedol, že i predošlá kríza mala za následok nové usporiadanie ekonomického systému na celom svete a nebude tomu inak ani po skončení súčasnej dlhovej krízy. Po skončení krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia začal určovať hodnotu mien dolár, ktorý ako jediný zostal formálne naviazaný na zlato. Ani tento systém však nevydržal a v 70. rokoch sa zrútil, pretože sa do popredia začali tlačiť centrálne banky, ktoré dostali za úlohu kontrolovať inflačné tlaky. Podľa Coggana je problém medzi veriteľmi a dlžníkmi. Poskytovatelia finančných prostriedkov vždy trvali na zdravých peniazoch, ktoré boli vždy kryté zlatom alebo inou menou. Dôvod bol jasný – veritelia nechceli na peniazoch strácať. Dlžníci však požadovali pružný a dynamický trh, ktorý dokáže reagovať na prípadnú krízu ďalšími peniazmi, ktoré by im prípadne mohli znížiť hodnotu dlhov, píše portál novinky.cz. Ekonóm je presvedčený, že súčasná dlhová kríza narástla do obludných rozmerov. Argumentuje pritom jednoduchou matematikou – vlády boli v minulosti zadlžené oveľa viac a vždy našli optimálne riešenie, no súčasné dlhy ochromili celú ekonomiku – od bánk cez firmy až po domácnosti. Coggan je sám zvedavý, dokedy budú vlády schopné odpisovať dlhy a neustále sľubovať ľuďom, že sa situácia zmení. Domnieva sa tiež, že dlhová kríza v Európe neskončí inak, ako tým, že veritelia na severe Európy prídu o všetky peniaze, ktoré investovali do zadlženého juhu. „Dôležité je, koľko vydržia grécki voliči bez ďalšej vzbury. A tiež, koľko vydržia nemeckí voliči akceptovať odpisovanie dlhov,“ dodáva ekonóm. To, že by sa čínsky jüan mohol v budúcnosti stať rezervnou menou, potvrdila aj generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová v prejave na konferencii v Pekingu. Vláda v Pekingu však musí uskutočniť ďalšie ekonomické reformy a flexibilnejší menový kurz. Najľudnatejšia ázijská krajina je síce terčom kritiky, predovšetkým zo strany USA, ale aj Európy a ďalších krajín sveta, za umelé podhodnotenie svojej meny, ktoré zvýhodňuje čínskych exportérov, no čínska vláda má národnú menu pevne pod kontrolou. Čínsky premiér Wen Ťia-pao počas návštevy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v Pekingu začiatkom februára naznačil, že Čína uvažuje o svojom zapojení do záchranných fondov, ktoré majú eurozóne pomôcť v boji s dlhovou krízou. Bližšie podrobnosti ale neuviedol. „Čína nemá apetít, ani možnosť skúpiť Európu, alebo ju dostať pod kontrolu, ako tvrdia niektoré komentáre," napísal Feng Čung-pching, riaditeľ Čínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov. Dodal, že Čína na rozdiel od medzinárodnej komunity od začiatku podporovala EÚ a euro. Vláda v Pekingu na začiatku krízy sľúbila, že nebude spájať pomoc Európe v dlhovej kríze s takými záležitosťami, ako je uznanie Číny za trhovú ekonomiku a embargo EÚ na vývoz zbraní do ázijskej krajiny. KTO ZAVINIL DLHOVÚ KRÍZU EÚ? Túto krízu zapríčinili Německo a Francúzsko, ukázal prstom taliansky premiér Mario Monti v stredu /28.3.2012/ behem svojej návštevy Tokia. Keď okrem toho povedal, že kríza eurozóny je už takmer zažehnaná. Pri tejto príležitosti ale obvinil Nemecko a Francúzsko, že vzniku a rozšírenia krízovej situácie napomohli iba oni, keď vo svojich krajinách neudržali pôvodné fiškálne pravidlá. Tým dali ostatným krajinám špatný príklad. Táto chyba Nemecka a Francúzska si dnes žiada nyvýšenie eurovalu na 1 bilión eur?! My, teda Slovensko by z tejto čiastky malo zaplatiť 18 milión eur. Inak povedané:Slovensko pred navýšením záchranného mechanizmu garantovalo 4,37 miliardami eur. Ak by sa spomínaná hodnota zvýšila, Slovensko by muselo prispieť spomenutou astronomickou sumou 18 miliárd eur! Za zmienku stojí fakt, že vlády Mikuláša Dzurindu a ešte predtým Vladimíra Mečiara sprivatizovali dohromady 9 miliárd eur. Ministri financií eurozóny, ktorí sa koncom marca zídu na rokovaniach v Kodani, by podľa šéfa OECD mali rozhodnúť o zvýšení úverovej kapacity ESM. No a o koľko to presne bude, sa dozvieme po rokovaniach v hlavnom meste Dánska. 2./ Z HLASU RUSKA: CHcú žiť spolu s Ruskom - Euroázijská únia na obzore. Federálna štatistika nižšie uvedených krajín uverejnila správu o prieskume obyvateľov dotknutých krajín:Kazachstanu, Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, ktorí sa vyjadrili, že by chceli žiť v zoskupení s Ruskom, začo hlasovalo až 24% obyvateľov. V zoskupení V súčasnom Spoločenstve nezávislých štátov, by chcelo žiť 20,8% opýtaných. Tri bývalé sovietske republiky Rusko, Bielorusko a Kazachstan sa už rozhodli položiť v piatok 4. novembra 2011 základy vytvorenia novej, tzv. Euroázijskej ekonomickej únie, ktorej založenie presadzuje ruský premiér Vladimir Putin. Prezidenti Dmitrij Medvedev, Alexander Lukašenko a Nursultan Nazarbajev slávnostne podpísali v Moskve ako prví deklaráciu o hlbšej ekonomickej integrácii, ku ktorej sa budú môcť pridať ďalšie stredoázijské krajiny, najmä zo Spoločenstva nezávislých štátov. Dohoda podľa Medvedeva predpokladá vznik výkonného výboru, ktorý bude dohliadať na ekonomickú integráciu s cieľom vytvorenia eurázijskej ekonomickej únie, keď poznamenal: "Urobili sme významný krok k založeniu eurázijskej únie, ktorá bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v budúcnosti našich krajín," vyhlásil na záver D.Medvedev. Premiér Putin vyzval na zjednotenie bývalých štátov Sovietskeho zväzu do eurázijskej únie. Putin, ktorý nedávno oznámil svoju opätovnú kandidatúru na post prezidenta, plánuje v rámci svojej zahraničnej politiky po zvolení intenzívne pracovať na integrácii niekdajších krajín ZSSR. Eurázijská únia by mala vzniknúť do roku 2015. Rusko, Bielorusko a Kazachstan, ktoré v roku 2009 vytvorili colnú úniu, by mali byť zakladajúcimi členmi nového spoločenstva. Zväzový štát Ruska a Bieloruska nadobudol nový dych. Na zasadaní Najvyššej Štátnej Rady Zväzového štátu v Moskve sa podpísal rad dokumentov v palivovo-energetickej sfére. Ale iba energetikou sa to neobmedzilo. Ako vyhlásil ruský prezident Dmitrij Medvedev, hlavnou úlohou Zväzového štátu je upevniť bezpečnosť a rast blahobytu občanov. Integrácia v postsovietskom priestore prechádza z oblasti myšlienok do reálnej sféry. V roku 2011 začala fungovať Colná únia Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Rusko chce naďalej postupovať touto cestou, podotkol vo svojom posolstve Federálnemu zhromaždeniu prezident RF Dmitrij Medvedev: - V ekonomickej integrácii budeme postupovať ďalej. Od 1. januára 2012 bude založený Spoločný ekonomický priestor. K voľnému pohybu tovaru sa pridá pohyb služieb, kapitálu a pracovnej sily. Cieľom je založenie do roka 2015 Eurázijskej ekonomickej únie, ktorá bude v mnohom rozhodovať o budúcnosti našich krajín. Dohody v palivovo-energetickej oblasti regulujú podmienky nasledovných dodávok ruského plynu do Bieloruska, jeho tranzitu po území tejto krajiny a takisto nadobudnutie ruskou spoločnosťou Gazprom ostatných 50% akcií Beltransgazu. Pripomeniem, že Gazprom už vlastní 50% akcií bieloruského podniku na prepravu plynu. Sú to dôležité dohody, podčiarkol prezident Ruska, pretože sa týkajú kúpnych a predajných podmienok akcií, budúcej činnosti Beltrannsgazu, pravidiel tvorby cien a celého radu iných dohôd rozvíjajúcich našu energetickú spoluprácu: - Dlho sme šli k uzavretiu týchto dokumentov a je to plod našej práce. Počítam s tým, že dovolia zabezpečiť rastúci dopyt bieloruských spotrebiteľov surovín a upevní taktiež energetickú bezpečnosť našich susedov, ako aj pridajú závažný impulz našej obchodno-hospodárskej spolupráci. Máme tu dobré ukazovatele. V tomto roku sa pozoruje dynamický rast výmeny tovarov. Za 9 mesiacov tohto roka vzrástol fakticky o 40%. Je to výsledok nových integračných schém a nášho priania spoločne rozvíjať hospodársku spoluprácu. Gazprom sa stal 100 percentným vlastníkom Beltrangazu. Spoločnosť bude teraz v tomto systéme na prepravu plynu bez zadržania dodávať plyn priamo na územie Európy. Výhra európskych spotrebiteľov je zjavná, domnieva sa prezident Zväzu zamestnancov ropného a plynárenského priemyslu Ruska Gennadij Šmaľ: - Som presvedčený, že mnohé európske štáty a obzvlášť tie, ktoré dostávajú plyn cez Bielorusko a Poľsko, môžu byť spokojné dosť dlhý čas. Kontrakt značne zvyšuje spoľahlivosť dodávok. No a Gazprom je prirodzene sám zainteresovaný na tom, aby bol jasný trh odbytu ruského plynu plynulý. A preto urobí všetko, len aby tento smer pracoval nepretržite a zaistil dodávky plynu európskym spotrebiteľom. Kazachstan pracuje spoločne s Ruskom a Bieloruskom nad vybudovaním spoločného hospodárskeho priestoru. Preto by sa žiadalo uviesť: že za 20 rokov nezávislého rozvoja až 9 krát vrástla priemyselná výroba Kazachstanu. Na fóre Priemyselný Kazachstan v Astane to vyhlásil prezident Nursultan Nazarbajev. V tomto roku dosiahne HDP krajiny 180 miliárd dolárov a na jedného obyvateľa je to – 11 tisíc USD. Osobitý význam nadobúda rast nesurovinového exportu. Do tohto odvetvia rastie objem zahraničných investícií. Úspešne sa realizuje štátny program urýchleného priemyselno-inovačného rozvoja, vďaka čomu získali občania Kazachstanu 180 tisíc nových pracovných miest. Predseda vlády Ruska Vladimír Putin dúfa, že Rusko, Bielorusko a Kazachstan v budúcnosti prejdú aj na spoločnú menu. V on-line odpovediach na otázky Rusov, keď priznal, že 3 krajiny zatiaľ nedosiahli úroveň integrácie EÚ, ale ide o takú možnosť v budúcnosti po štarte Spoločného hospodárskeho priestoru a prechodu na formovanie Eurázijskej Únii. Rusko sa stará aj o bezpečnosť Bieloruska, keď mu práve dodalo už dve protivzdušné raketové zariadenia Top-M2. Celkomm ich má dostať 14 ks do 24.decembra 2011. Nové komplexy budú rozmiestnené na základni v Baranovičích v Brestskej oblasti. Top-M2 má 8 protivzdušných striel, ktoré sú schopné zasahovať terče s rychlosťou až 700 metrov za sekundu do 12 kilometrov a vo výške 10 tisíc metrov. Komplex je schopný zároveň odhaliť a identifikovať až 48 cieľov naraz a dva z nich pritom zničiť. V Rusku je najväčšie tempo rastu ekonomiky medzi štátmi osmičky. 11.04.2012, 13:31 Rusko sa rýchlejšie ako iné krajiny obnovilo po svetovej kríze a demonštruje najvyššie tempo rastu ekonomiky medzi štátmi osmičky, vyhlásil dnes premiér Vladimír Putin vo svojom vystúpení v Štátnej Dume so správou o činnosti vlády. Pripomenul, že úroveň investícií do základného kapitálu dosiahol v minulom roku rekord – 10,8 bil. rubľov. A za posledné 4 roky sa objem investícií zdvojnásobil. Zisk ruských závodov v roku 2011 vzrástol skoro o 16% a daňové odvody do rozpočtu sa zvýšili o 27%. Čo sa týka inflácie, za minulé štyri roky klesla zo 13,3 do 6,1%. „Taká nízka úroveň inflácie v najnovších dejinách Ruska ešte nikdy nebola“, - zdôraznil Putin. Pozitívna dynamika sa pozoruje vo všetkých kľúčových ukazovateľoch rozvoja Ruska, povedal premiér. Ruský premiér Vl. Putin verí, že krajina bude jednou z piatich najlepších ekonomík sveta. DŃA 11.4.2012.Moskva. Vyjadril sa tak vo výročnom prejave pred poslancami Štátnej dumy. Ten bol zároveň aj jeho posledným vo funkcii premiéra, keďže už o necelý mesiac si zasadne opäť do prezidentského kresla. Putin sa vyjadril, že Rusko dosiahlo počas jeho vlády veľké úspechy v stabilizácii a raste populácie v krajine. Celosvetová kríza bola pre Rusko oveľa väčšou výzvou ako kríza v roku 1998. "Ak by sme nedokázali včas zareagovať, naša ekonomika by bola v troskách." povedal Putin. Premiér vo svojom príhovore ďalej poďakoval občanom Ruska za ich vytrvalosť, trpezlivosť a dôveru. Pokračujúc v prejave zdôraznil, že rast HDP Ruska prekročil úroveň spred krízy. Putin pri týchto číslach zároveň uviedol, že Rusko sa čoskoro stane jednou z piatich najväčších ekonomík sveta. Zároveň však dodal, že krajina zatiaľ zaostáva za najvyspelejšími najmä v oblasti produktivity práce. Dôraz kladie na ďalší strategický smer vo vývoji Ruska, v ktorom uviedol niekoľko priorít. Medzi nimi bol napríklad rozvoj Sibíra a Ďalekého východu. Tiež potvrdil svoj predvolebný sľub vytvorenia 25 miliónov nových pracovných miest. Ak bude splnený, mal by narásť priemerný plat v Rusku v roku 2020 až o 170 percent. "Máme jedno Rusko a jeho moderný rozvoj musí byť cieľom zjednocujúcim všetky politické sily, ktoré ho chcú vybudovať," vyhlásil Putin pred poslancami Štátnej Dumy. Pri hodnotení uplynulého obdobia priznal, že hlavne pred parlamentnými a prezidentskými voľbami panovalo v krajine zvýšené napätie. Demokracia si však podľa neho vyžaduje spoluprácu. Ani Putinov prejav nezostal bez reakcií. Pred začiatkom premiérovho prejavu zatkla polícia opozičných aktivistov pred sídlom Štátnej dumy. Zadržaný bol aj radikálny ľavicový vodca Sergej Udaľcov. EÚ SA NEDOKÁŽE ZMIERIŤ SO SKUTOČNOSŤOU, ŽE BIELORUSKO SA PRIDALO K ÚNII S RUSKOM A KAZACHSTANOM, preto sa vyhráža a uvaľuje sankcie proti BIELORUSKU! Rusko, Bielorusko a Kazachstan považujú za neprípustné uvalenie hospodárskych sankcií na Bielorusko. Ako sa vraví v spoločnom vyhlásení vlád troch krajín, podobné opatrenia okliešťujú záujmy ekonomickej bezpečnosti štátov, čo ohrozuje poškodenie záujmov integračných procesov na Eurázijskom kontinente. To, že v Bielorusku sa rozhodli spojiť stúpenci politickej a ekonomickej integrácie krajín eurázijského priestoru, Minsk dnes v druhej polovici marca 3012 zahájil s Ruskom a Kazachstanom zakladajúci zjazd nového bieloruského verejného združenia Eurázijský národný zväz. Účastníkmi tohto fóra sa stali politológovia, ekonómobia, právnici, robotníci, vedci, lekári, učitelia, literáti – celkom asi 60 ľudí sa stalo zakladajúcimi členmi. „Hlavným cieľom bieloruského Eurázijského národného zväzu, - povedal líder iniciatívnej skupiny tohto zjazdu Jurij Barančik, - je napomáhanie budovania Eurázijského zväzu, ktorého iniciátormi boli prezidenti Bieloruska, Kazachstanu a Ruska“. RUSI SA VRACAJÚ DO STAREJ VLASTI. Ako oznámil šéf Federálnej migračnej služby Konstantin Romodanovskij, počet osôb, ktorí sa vracajú do Ruska, podľa štátneho progranu o presídlení krajanov sa zvýšil v tomto roku v srovnaní s vlaňajším rokom takmer dvojnásobne – z 13 na 29 tisíc ľudí. Celkom sa behem 5 rokov platnosti tohto programu vrátilo do historickej vlasti cez 60 tisíc ľudí. Záujem o prejevujú predovšetkým Rusi žijúcí v Gruzímsku, USA a Bolívii. Každý desiatý presídlenec si volí za miesto stálého bydlska Ďaleký východ, povedal šéf Federálnej migračnej služby. Okrem toho veľa ruských starovercov prichádza natrvalo do oblastí Ďalekého východu Ruska z Bolívie, ako aj ďalších latinsko-amerických štátov. Zdroj:Hlas Ruska. 3./ USA CHCÚ CHRÁNIŤ IZRAEL systémom PRO. Dňa 28.3.2012. Podporenie bezpečnosti Izraela je kľúčovou prioritou prezidenta Baracka Obamu a hlavy Pentagónu Leona Panettu. USA už vyčlenili 205 miliónov US dolárov na podporenie bojovej pohotovosti izraelského systému protiraketovej obrany /PRO/ Železná kopula. Pentagón sa chystá požiadať kongres o vyčlenenie patričného financovania na posilnenie tohoto systému PRO a tiež nakúpenie potrebných vecí v súlade s izraelskými požiadavkami a odporúčaniami“, - oznámil Pentagón v svojej správe pre tlač. --------------------------------------------------------------------------------