J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

Hlas Ruska: 1./PUTIN SA ZÍDE S OBAMOM PO SVOJEJ INAUGURÁCII. Dňa 20.03.2012. Vladimír Putin sa stretne s Barakom Obamom po inaugurácii. Vladimír Putin a prezident USA Barack Obama naplánovali stretnutie hneď po inaugurácii prezidenta Ruska, v utorok o tom informoval minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov v interview pre rozhlasovú stanicu Kommersant FM. Telefonický rozhovor medzi Obamom a Putinom sa uskutočnil 10. marca. Podľa Lavrova Obama zavolal Putinovi a spoločne prerokovali nové aspekty rusko-amerických vzťahov. Dohodli sa tiež o skorom osobnom stretnutí, ktoré sa uskutoční po inaugurácii prezidenta Ruska. a./B. OBAMA CHCE SKORIGOVAŤ OBCHOD. VZŤAHY Z ČÍNOU? Prezident USA Barack Obama si našiel ešte jeden dôvod pre obchodnú vojnu s Čínou. Tentokrát sa témou pre spor stali veľmi lacné slnečné batérie dovážané do USA z Číny. Ministerstvo obchodu USA už oznámilo, že v polovici mája bude vyhlásené rozhodnutie o výške stanoveného dovozového cla na čínske slnečné batérie. Prípad so slnečnými batériami sa začal ešte na jeseň minulého roku, kedy sa americkí výrobcovia obrátili na vládu s prosbou zaviezť colné obmedzenia na výrobky z Číny, ktoré sa dovážajú na americký trh za dumpingové ceny. ŽEBY TO MALA BYŤ NOVÁ OBCHODNÁ VOJNA?! K. Garibov 15.03.2012. USA sa už druhý raz sťažovali na Čínu vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Tento krát kvôli sprísnených kvót na export zriedkavých kovov. USA tvrdia, že obmedzenie Čínou exportu týchto surovín a takisto volfrámu a molybdénu, priviedlo k rastu cien na trhu. Žalobu do WTO podporila EÚ a Japonsko. Vo štvrtok Čína zamietla tieto obvinenia. Oficiálny predstaviteľ ministerstva obchodu Šeň Daňjaň vyhlásil, že nejde o obmedzenie slobody obchodovania. Čína reguluje kvóty na export na ochranu prírody, pretože ťažba zriedkavých kovov súvisí s veľkým negatívnym vplyvom na životné prostredie. Krajina sa okrem toho takým spôsobom snaží zachovať svoje neobnovované prírodné zdroje. Ruské experti si myslia, že spor sa dá vyriešiť na pôde WTO. USA a Čína sú navzájom veľkými obchodnými a ekonomickými partnermi a preto nie sú zainteresovaní na ďalšom vyhrotení rozporov, podčiarkla analytička Ústavu Ďalekého Východu Ruskej akadémie vied Ľudmila Boniová: - Konkurencia a súperenie medzi štátmi je stále, či už väčšie, alebo menšie. Domnievam sa, že k obchodnej vojne medzi nimi nedôjde. Ale problém prístupu k zriedkavým kovom čoraz viac nadobúda geopolitický význam. Veď sa používajú v kľúčových komponentoch v elektronike a vo vojenskej sfére. Zriedkavé kovy a zliatiny sa okrem toho na ich základe používajú pri výrobe hybridných motorov a akumulátorov pre elektrické automobily. A preto sa minulý rok Čína a Japonsko ocitli na prahu novej obchodnej vojny, keď najväčší svetový výrobca zriedkavých kovov – Baotou Steel Rare-Earth Group - pozastavil ich tavbu, aby nedopustiť nový pád svetových cien. Japonsko exportuje vyše 90 % týchto čínskych kovov. Incident donútil automobilový gigant Toyota čo najrýchlejšie dokončiť výrobu hybridných indukčných motorov pre automobily bez použitia zriedkavých kovov. Ich vývoj a výroba oslabila závislosť Japonska na importe surovín. No problém použiť to ako prostriedok nátlaku stále existuje. A asi týmto smerom sa vysvetľujú sťažnosti USA, EÚ a Japonska na Čínu vo WTO. USA, Európska únia a Japonsko najä pretoto podali sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu na konanie Číny, ktorá jednostranne obmedzila export zriedkavých kovov. Komisár EÚ pre obchod Karel De Gucht vyhlásil, že zavedenie exportných kvót Pekingom na dodávky zriedkavých minerálov, narušuje pravidlá medzinárodného obchodu a prináša veľké škody kupujúcim a priemyselníkom na celom svete. Kovy vchádzajúce do skupiny zriedkavých prvkov a široko sa využívajú vo vysoko špecializovaných technologických výrobných procesoch - od mobilných telefónov a elektromobilov, po lietadlá a kozmické aparáty. Vyše 90% ťažby týchto zriedkavých kovov sa nachádza v Číne a teda svet je závislý od nej. Peking ale stále tvrdí, že obmedzenia na export vyvolali dôvody, ktoré by mali ochraňovať životné prostredie. 2./ Rusi nechcú do Svetovej obchodnej organizácie /WTO/? Dňa 20. marca 2012 sa v Moskve uskutoční prvá zo sérií akcií proti začleneniu Ruska do WTO. Jej iniciátormi sú verejné hnutia Odborový zväz občanov Ruska a Stop WTO. Chystajú tiež všeruské referendum proti začleneniu do tejto organizácie našej krajiny. Stúpenci referenda sú presvedčení: ruské hospodárstvo nevydrží konkurenciu s mocnejšími členskými krajinami WTO. Najviac začlenenie do Svetovej obchodnej organizácie poškodí ľahký a potravinársky priemysel. Experti poznamenávajú, že táto myšlienka nenájde si veľkú podporu. Väčšina súhlasí s podmienkami členstva Ruska vo WTO. K tomu sa štát nechystá ponechať ruských výrobcov ich osudu, hovorí ekonómka Darja Uškalovová: - Pre podniky, ktoré môžu vydržať normálnu trhovú konkurenciu, začlenenie do WTO nebude kritickým rizikom. Utrpia tie, ktoré na túto konkurenciu nie sú pripravené. Ale štát neodchádza definitívne z oblasti regulovania zahranično-ekonomickej činnosti. V prípade ohrozenia rozvoja určitých odvetví hospodárstva budú podniknuté opatrenia. Predpisy a normy WTO to pripúšťajú. Organizátori referenda by mali začať pôsobiť skôr. Teraz, keď ostáva iba niekoľko mesiacov na definitívne procedúry, ich iniciatíva je nezmyselná, je presvedčený expert Paul Kaliničenko: - Bolo treba sa tomu venovať skôr. Snažili sme sa začleniť do tejto organizácie 18 rokov a celý tento čas odporcovia mlčali. A na poslednú chvíľu sa rozhodli sa k tomu vyjadriť. Asi odporcovia WTO sa snažia dnes, na vlne protestných nálad, získať niečo pre seba. Iniciátori referenda nesúhlasia s posledným dôvodom. Sú presvedčení, že aktívne akcie predtým neboli potrebné, pretože Rusko až do poslednej chvíle nechceli pustiť do WTO. V tomto prípade drahé referendum jednoducho nebolo potrebné. Teraz iniciátori kampane registrujú všetky potrebné papiere. Paralelne s organizáciou referenda sa chystajú usporiadať celú sériu všeruských akcií proti pripojeniu sa k WTO. Prvá sa bude konať 20. marca pri ministerstve ekonomického rozvoja Ruska. 3./ USA-KĽDR-IRÁN: USA CHCÚ ROZŤAŤ GORDICKÝ UZOL S IRÁNOM TAK AKO S KĽDR. V Pekingu rokoval 23. A 24. februára Prvý námestník hlavy MZV KĽDR Kim Khe Hvan a špeciálny predstaviteľ USA Glen Davis. Pchoňjang súhlasil po schôdzke uvaliť moratórium na jadrové skúšky, odpálenie rakiet veľkého doletu a činnosť v oblasti obohatenia uránu na závode v Yonbene. KĽDR súhlasil povoliť MAAE okrem toho na odvetu na žiadosť USA a za účelom podporiť pozitívnu atmosféru na rokovaniach vysokej úrovne medzi KĽDR a USA, kontrolu moratória činnosti v oblasti obohatenia uránu a zároveň bude pokračovať v produktívnom dialógu“, - podčiarkol predstaviteľ MZV. USA následne prisľúbili poskytnúť KĽDR trpiacej už niekoľko rokov v dôsledku neúrody a povodní, 240 tisíc ton potravinovej pomoci s perspektívou jej zvýšenia. Pekingské dohody sú zjavným signálom pre Irán a s poukázaním na to, že zhovorčivosť v otázke jadrovej zmluvy môže byť alternatívou namiesto rastu sankcií a tým viac silovému riešeniu. Zdá sa, že USA ponechávajú týmto spôsobom Teheránu šancu na východisko zo situácie, keď Severokórejský precedens by mohol byť v tejto otázke dôležitým argumentom. V určitej miere sa to zhoduje aj s prístupom Moskvy. Lebo v programovom vyhlásení v jednom článku o zahraničnej politike zverejnenom pred voľbami, teraz už prezident Putin vyhlásil: „Jadrový štatút KĽDR je pre nás neprijateľný. Podčiarkol pritom, že Rusko vystupuje za denuklearizáciu Kórejského polostrova a to pritom výlučne politicko-diplomatickými prostriedkami. A to isté sa vzťahuje aj na Irán. 4./Ekonomická strata EÚ v dôsledku zákazu Ruska na import dobytku z Európskej únie bude predstavovať 75 miliónov eur ročne. Informoval o tom v Bruseli na tlačovke pre novinárov oficiálny predstaviteľ Európskej komisie Frederic Vincent. F. Vincent upresnil, že vývoz dobytka z EÚ do Ruska predstavuje približne 190 miliónov eur. Kvôli embargu uloženého na dovoz bravčoviny škodu utrpia predovšetkým Pobaltské štáty. Ruský poľnohospodársky dozor v utorok pozastavil import živého veľkého a drobného rohatého dobytku a tiež prasiat z krajín Európskej únie. 5./Výstavba plynovodu Južný potok sa môže začať na konci roku 2012. Plynovod spojí Európu a Rusko po dne Čierneho mora. Vyhlásil o tom predseda vlády Ruska Vladimír Putin v piatok 23. marca počas pracovnej cesty do Leningradskej oblasti. Na konci týždňa premiér navštívil veľké energetické objekty v Leningradskej oblasti a inicioval poradu o dodávkach zemného plynu na vnútorné aj zahraničné trhy. Putin ubezpečil ruských spotrebiteľov modrého paliva, že zdraženie plynu sa v najbližšom období neočakáva. Rozvoj odvetvia sa dosiahne vďaka optimalizácii výrobných nákladov. Spotrebitelia plynu v Európe tiež nemusia pochybovať o spoľahlivosti Ruska ako najväčšieho dodávatelia. Zárukou úspešnej spolupráce je niekoľko realizovaných a perspektívnych medzinárodných projektov, vrátane výstavby plynovodu Severný potok, ktorý spojí Rusko a EÚ na dne Baltského mora. V novembri roku 2011 sa uviedla do činnosti prvá trasa, pripomenul Vladimír Putin. - Znamená to, že ruský a európsky plynový systém sa teraz spojí priamo. Čo samozrejme zvyšuje spoľahlivosť dodávok a odstraňuje mnohé dopravné riziká. Práce na druhej trase prebiehajú podľa plánu, takmer polovica je už hotová. Dúfam, že sa práce načas dokončia. Získame 55 miliárd kubických metrov čerpania. Rusko vždy vystupovalo na globálnych energetických trhoch ako spoľahlivý partner, vážime si svoju reputáciu a sme otvorení pre spoluprácu. Rusko spolupracuje s cudzími štátmi nielen ako dodávateľ surovín. Realizujú sa spoločné investičné projekty v oblasti infraštruktúry, výskumu a ťažby užitočných nerastov. Vladimír Putin vyhlásil, že stratégia Ruska v energetickej sfére spočíva v predpokladanom raste dopytu na plyn.