J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

POSLANEC D.JARIABEK ODPOVEDÁ NA OTÁZKY... Bratislava, 16.3.2012, Aktuality.sk Kde vidí Dušan Jarjabek v rezorte kultúry rezervy? Otázka: Prekrúžkovali ste sa o 20 miest. Odpoveď: Je to pre mňa obrovský záväzok a zodpovednosť. A to nehovorím ako frázu. Predpokladám, že veľa krúžkov som získal od ľudí z oblasti kultúry a médií, keďže sa týmito otázkami zaoberám. Je to naozaj zaväzujúce. Urobím všetko , aby som v rámci legislatívy pohol veci dopredu. Hovorím o živej kultúre a o rozhlase a televízií. Otázka:Prečo sa podľa vás aj v tradičnej bašte modrých voliči rozhodli voliť Smer- SD? Odpoveď: Boli nespokojní s tým, čo sa dialo za posledné dva roky a v neposlednom rade sa tak rozhodli kvôli obrovskej arogancii pravice. Tá nebola cítiť len v parlamente, ale aj v bežnej a normálnej komunikácií. Arogancia je pohŕdanie občanom, všetkými ľuďmi, ktorí mali problémy. Je to kastovanie a elitárstvo. Je to čosi, čo v našej spoločnosti nemá miesto. Vrcholom celej arogancie bol zmätok, babráctvo a úplne zjavný diletantizmus, ktoré sme videli na prípade daňového úradu. Je to ohrozenie štátu a štátnosti. Jednoducho nás všetkých. Keď niekto robí zle a ešte je aj arogantný, sprostý... To sa naozaj len ťažko toleruje. Otázka: Nebojíte sa, že do tejto arogancie skĺzne po štyroch rokoch aj Smer – SD? Odpoveď: Obávam sa týchto štyroch rokov. Bude v mnohom záležať na forme, teda ako sa bude prezentovať obsah, ktorý nie vždy bude ľúbivý. A nie vždy nebude bolieť. Žijeme v ťažkej kríze a v marasme. Nie všetky opatrenia budú populárne a budú sa páčiť. Preto bude nevyhnutné nájsť spôsob, ako ľuďom to čo nebude všeobecne vítané prezentovať, ako vysvetliť že ak predchádzajúce pravicové vlády v rokoch ekonomického rastu Európy masívne načierali do príjmov z predaja štátneho majetku a doslova prejedli všetko to, čo tu vybudovali naši rodičia, súčasná vláda musí v podmienkach veľkej ekonomickej destabilizácie fungovať veľmi úsporne a pritom robiť čo sa len dá ,aby sa ekonomický rast nezastavil. Všetky opatrenia treba prezentovať s pokorou a nie arogantne a pohŕdavo. Opozičné tlaky budú obrovské. Otázka: Predseda Robert Fico zmenil komunikáciu s novinármi. Môžeme očakávať, že to vydrží? Odpoveď: Zmena už bola vidieť už dávnejšie ale novinári si to všimli najmä v deň volieb. Všetci sme sa poučili. Myslím si, že stav prímeria medzi politikmi a novinármi musí byť. Politik musí rátať s nepríjemnými otázkami a novinár musí niekedy rátať aj s nepríjemnými odpoveďami. Otázka: Súhlasíte s tým, že vo vláde by mali sedieť odborníci, ktorí by sa pri zlyhaní nemali vrátiť do parlamentu? Odpoveď: Je to nový pohľad. Má nesporne svoje zdôvodnenia. Môže byť zo zlého ministra dobrý poslanec? Videli sme to niekoľkokrát, keď sa ministri po zlyhaní vrátili do poslaneckých lavíc. Preto sa mi táto nová myšlienka Roberta Fica páči. No nebude sa to riešiť paušálne. Vo vláde budú sedieť aj politici. Otázka: Máte ambície byť vo vláde? Odpoveď: Nie. Ja tieto ambície nemám. Nebol som ani v tieňovom kabinete. Veci, ktoré boli v rámci tieňového kabinetu predpripravené, mali by sa teraz realizovať. A mali by ich realizovať tí, ktorí boli v tieňovom kabinete. Otázka: Aj vy máte strach z vládnutia Smeru – SD ako jedinej strany? Odpoveď: Pochopiteľne, že mám strach. Otázka: Z čoho konkrétneho? Odpoveď: Zo zodpovednosti. Mám ale rád úlohy, ktoré sú svojim spôsobom aj kaskadérske. Teším sa na profesionálnu konfrontáciu. Sám mám pripravených niekoľko legislatívnych návrhov v rámci kultúry, ktoré by som chcel realizovať. A to takým spôsobom, že hoci je Smer – SD silný, chcel by som získať podporu aj u ostatných poslancov. Budem chcieť byť na iných kluboch a prezentovať pred schvaľovaním tieto moje návrhy. Otázka: Budete sa uchádzať aj o podporu Igora Matoviča, voči ktorému máte výhrady? Odpoveď: Ak mám voči nemu výhrady, tak sú to výhrady súkromného charakteru. Otázka: Smer- SD bol proti zlučovaniu verejnoprávnych médií. Už máte predstavu, ako budete riešiť RTVS? Odpoveď: Minister kultúry bude musieť riešiť niekoľko zásadných problémov. V prvom rade RTVS a s ním spojené financovanie. Ďalej financovanie kultúry všeobecne. Je tu veľký balík problémov spojený s SND a so Slovenskou národnou galériou. Potom je tu problém začlenenia ostatných divadiel do kompozície do troch kultúrno – spoločenských centier. Otázka: Aký je váš názor na RTVS? Mali by sa znova rozdeliť? Odpoveď: Zákon o RTVS, ktorý v súčasnosti funguje, robí legitímny zmätok. Za isté veci, ktoré sú nastavené v tomto zákone riaditeľ nemôže. Je to zmätok. Svedčí o tom aj organizačná štruktúra. Nie je jasné, v akom postavení je Slovenský rozhlas a STV. V tejto chvíli absolútne zásadnou otázkou je financovanie. Podľa môjho názoru spojenie prišlo veľmi skoro. Každý zásah do tohto kolosu stojí veľmi veľa peňazí. V prvom rade si musíme povedať, čo bude najlacnejšie a potom musíme riešiť situáciu. To nie je otázka znovu odlúčenia týchto dvoch médií. Zásadnou otázkou je, či táto inštitúcia má byť centralizovaná alebo decentralizovaná. To znamená, do akej miery riaditelia budú mať svoje právomoci. Čo bude robiť generálny riaditeľ? Ktoré služby sa spoja? Ktoré zostanú jednotlivo pre rozhlas a ktoré pre televíziu? V RTVS je teraz neuveriteľný zmätok. Ďalšou otázkou je, akú úlohu budú mať tzv. regionálne štúdia Banská Bystrica a Košice. Dnes o týchto štúdiách nevieme vôbec nič. Akoby vymreli. Treba sa vrátiť o krok dozadu a povedať si základné veci, čo očakávame od troch televízií v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. A tak isto aj od rozhlasu. Otázka: Plánujete vymeniť riaditeľku Zemkovú? Odpoveď: Budem od nej predovšetkým chcieť, aby povedala, kedy sa jej lepšie riadilo. Keď bola samostatnou riaditeľkou rozhlasu alebo teraz po zlúčení oboch médií. Títo ľudia musia čestne a korektne povedať, keď im už nič nehrozí, ako to vidia. To bude pre mňa dôležité. Ďalšou dôležitou vecou, ktorú treba okamžite riešiť je financovanie RTVS. Od januára 2013 sa rušia koncesionárske poplatky a zdrojom príjmu je štátny rozpočet. To je minimálne, teda zo zákona 90 miliónov eur, čo je 2,7 miliardy korún. Takýto rozpočet mala len televízia samostatne v roku 1997. Do dnešného dňa nie je jasné, či v rozpočte bude mať RTVS samostatnú kapitolu alebo bude patriť pod rezort kultúry. Otázka: Mal by byť zákon o zrušení koncesionárskych poplatkoch zmenený? Odpoveď: O tom by musela prebehnúť diskusia. Na jednej strane je nesmierne ľúbivé povedať, že rušíme zo zákona koncesionárske poplatky a na druhej strane to občan zaplatí tak či tak. Môj osobný názor je veľmi konkrétny. Stále tvrdím, že verejnoprávna televízia by mala byť platená zo štátneho rozpočtu, z koncesionárskych poplatkov a stále zo zmenšujúcej sa reklamy. Diskutovať by sa malo aj o tom, že ak vrátime koncesionársky poplatok, čo občan za to dostane. Otázka: Budú veľké čistky v RTVS? Odpoveď: Božechráň, aby sme robili nejaké tupé čistky. Nikdy v živote som ani ja sám takéto čistky nerobil. Sú na to očití svedkovia. Napokon, aj ja som bol v tom dave štyridsiatich riaditeľov, ktorých po svojom nástupe na ministerstvo kultúry vyhodil zo dňa na deň vtedajší podpredseda SDKÚ Milan Kňažko a ktorým dodnes nik nepovedal ani len prepáčte... Nič nie je horšieho, ako tupá čistka. Všetko sa vráti. Treba sa profesne postaviť k veciam. Otázka: V čom je najväčší problém v SND? Odpoveď: Vidíme, ako sa v poslednej dobe situácia okolo SND vyvíja. Od čias Dušana Jamricha, keď bol generálnym riaditeľom, kolotoč nevyváženosti pokračuje. Tí, ktorí prišli po ňom sa nevedeli dohodnúť. Nie s ministrom a politikmi,ale sami medzi sebou. Preto je tam ten marazmus, ktorý tam je. Každých šesť mesiacov sa mení riaditeľ. Vzniká stále viac a viac odborových organizácií, čo je znakom, že niečo nie je v poriadku. Voľakedy boli v divadle tri odborové organizácie, teraz ich je osem. Odborové organizácie vznikajú vtedy, keď je pocit ohrozenia. A ten je teraz v divadle všade. V činohre, balete, všade. Treba sa asi vrátiť k divadelnému zákonu a Zákonu o SND, ktoré majú 15 rokov a treba ich zmeniť. Musí byť jasné financovanie a aj voľba generálneho riaditeľa. Každá komisia, ktorá vyberala generálneho riaditeľa, je alibizmom ministra kultúry. Konkurz môže byť riešením v situácii ak zriaďovateľ nemá poriadnu predstavu čo by firma mala vlastne robiť. Dúfam, že sa nechceme tváriť ,že nevieme načo je nám Národné divadlo! To by sme- naschvál to vyhrotím -chceli aby sa Herbert von Karajan či Peter Brook vo svojich najlepších rokoch išli nechať „skúšať“ pred komisiou, do ktorej práve úradujúci slovenský minister nadeleguje nejakých svojich ľudí?! Pokiaľ by sa teda stal ten zázrak, že by sa na vedenie SND dali nahovoriť. Ale rovnako naliehavo by bolo potrebné analyzovať situáciu pokiaľ ide o systémové vzťahy, teda či je na mieste uvažovať o centralizácii kompetencií na úrovni generálneho riaditeľa, alebo ich decentralizovať na jednotlivé organizačné zložky. Bude zodpovednosť na generálnom riaditeľovi alebo na jednotlivých šéfoch? Ako by mala vyzerať prevádzka v činohre a opere? Ako vyzerajú zmluvy medzi sólistami a divadlom? Východiskom pre divadlo by možno bola zmena zákona, aby to bola verejnoprávna inštitúcia holdingového charakteru. Otázka: A čo divadlá v Košiciach a Banskej Bystrici? Odpoveď: Čoraz viac som presvedčený, že by mali existovať zo zákona. Aby si nikto nemohol na ministerstve kultúry vymyslieť, že ich zruší a delimituje ich regiónom, aby ušetril. Plnohodnotné viacúborové divadlá v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici musia garantovať dostupnosť divadelnej tvorby pre všetkých občanov tohto štátu a ich význam ako štátom garantovaných umeleckých inštitúcií rastie priamo úmerne tomu, ako sa v iných divadlách často príliš presadzujú komerčné aspekty, ktoré neraz posúvajú divadelné aktivity skôr do oblasti kultúrneho priemyslu. Otázka: Problémom je aj kaštieľ Budmerice. Čo s ním? Odpoveď: Kaštieľ je v istom stave. Aj legislatívnom. Súvisí s tým aj vysťahovanie. Myslím si, že je potrebné urobiť rekonštrukciu tak, ako je to naštartované. Treba, aby Budmerice boli využívane ako v minulosti a vari aj intenzívnejšie. To znamená, aby sa stali stánkom kultúry. Čo sa stalo, bol veľmi nešťastný ťah. Otázka: Takže vráti Literárnemu fondu? Odpoveď: Opäť je to aj legislatívna úloha – musíme nájsť spôsob ako umožniť, aby majetok štátu, národná kultúrna pamiatka, bolo možné využívať na ten účel, ktorý má zmysel. Zákon o majetku štátu rieši veci paušálne a na takéto „maličkosti“ sa v ňom žiaľ nepamätalo. Jednoducho sú určité kultúrne účely, pri ktorých sa nemôžeme dívať predovšetkým na peniaz v kasičke, ale treba vidieť efektívnosť aj v „nehmotných kategóriách“. Jeden z mojich priateľov spisovateľov napríklad v čase eskalácie úsilia dať Budmerice súkromníkom navrhoval, aby sme pred vchod naukladali všetky knihy – zbierky básní, romány, prózy, divadelné hry či preklady, ktoré v Budmericiach vznikli a s istotou vyhlásil, že sa cez ne do budovy nik nedostane. A je to naozaj tak, kto sa začíta do dokumentov, ktoré publikoval Literárny fond pri svojom 50. výročí sa o tom poľahky môže presvedčiť. Rozhodnutie Laca Novomeského prideliť tento konfiškát slovenským spisovateľom patrí k tým najkultúrnejším činom, na aké sa politici vo vzťahu k umeniu u nás zmohli! 2./ JE TO SÚBOJ MEDZI MAĎAR.STRANAMI MOST-om HÍD a SMK NA SLOVENSKU...?! Pre maďarskú komunitu na Slovensku bude podľa poslanca NR SR a šéfa volebného štábu Most-Híd Lászlóa Solymosa dôležité, aby tí, čo vytvárajú medzi Maďarmi na Slovensku napätie, boli vytlačení na okraj. LÁSZLÓ SOLYMOS: "Tí ktorí sa vedia dohodnúť, by sa mali dohodnúť, a tí, čo vytvárajú napätie, majú byť vytláčaní na okraj." Povedal L. Solymos, keď zdôraznil: „Veľmi ťažko sa dohaduje, keď ešte aj po voľbách, pri najväčšom sviatku Maďarov, 15. marci, niektorí predstavitelia SMK a CSEMADOK hovoria o zradcoch a nepripúšťajú predstaviteľov Most na kladenie vencov, ako sa stalo v Komárne a Štúrove. Týchto ľudí musí spoločnosť Maďarov dať na okraj, kým to nedokážeme, budú napätia,“ vyhlásil Solymos. Podľa neho takíto ľudia škodia a už druhýkrát dosiahli to, že sa 100 000 hlasov vo voľbách stratilo. „To si nemôžme dovoliť. My chceme spolupracovať s každým, kto tu chce žiť v pokoji s väčšinovým národom,“ konštatoval. Most-Híd podľa Solymosa ešte len bude podrobne analyzovať výsledky volieb, ale prvé analýzy hovoria, že voliči Mostu-Híd neprešli k Smeru, ale zostali doma. Zdôraznil, že pred voľbami sa jeho strane veľmi ťažko komunikovalo a to najmä kauzy, ako bola Gorila. „Žiadna z pravicových strán to nevedela odkomunikovať. My sme nedostali priestor v maďarských médiách. Valil sa na nás útok z jednej strany a tam sme nedostali priestor,“ uviedol s tým, že podľa maďarskej agentúry SMK v maďarskom rozhlase dostala priestor 48 minút a Most 43 sekúnd, aj to v negatívnom zmysle. „Sme dobrí, že proti tomu sme takto ustáli,“ komentoval stratu 30 000 voličov v porovnaní s voľbami pred dvoma rokmi. Solymos odmieta kritiku Pála Csákyho, že Most-Híd nedokáže obhajovať v parlamente maďarskú menšinu pre nízky počet poslancov a pre ich nízku kvalitu. „Csáky bol osem rokov podpredseda vlády pre menšiny a nedosiahol také výsledky ako Rudolf Chmel za rok a pol,“ vyhlásil s tým, že prvý pozitívny výsledoky v tomto volebnom období je prísľub Smeru, že nezmení status quo, ktoré v menšinových otázkach zaviedla vláda Ivety Radičovej. Pre menšinu je podľa Solymosa podstatné, či nájde partnerov. „Žiadna menšina nebude mať v NR SR 76 hlasov, takže sme odsúdení na spoluprácu s tými, s ktorými sa spolupracovať dá. Je dôležité, aby aj nás brali ako partnera, lebo keď nás takto neberú, sme v izolácii a z izolácie sa nedá nič dosiahnuť. Musí to byť obojstranné,“ zdôraznil. Podľa neho sa zástupcovia menšiny musia dohodnúť tu na Slovensku a vytvoriť také podmienky, aby tu Maďari mohli pokojne žiť. „To sa dá len tak, že nás rešpektujú ako partnera,“ dodal. 3./ V GRÉCKU 36 000 PODVODNÍKOV OKRÁDALO ŠTÁT A NÁS VŠETKÝCH ... V Grécku 36 000 ľudí podvodom získavali dosť veľké peňažné podpory, sociálne príplatky alebo dôchodky, na ktoré sme sa museli poskladať aj my všetci v EÚ. Podvod sa podarilo odhaliť po tom, ako ministerstvo zdravotníctva krajiny usporiadalo sčítanie ľudí, ktorí mali právo na sociálne podpory a výhody. Niektorí poberali dôchodok za už zosnulých príbuzných, iní sa zasa tvárili, že sú slepí alebo hluchí. Takto zo štátnej pokladnice unikalo vyše sto miliónov eur mesačne. Grécke ministerstvo zdravotníctva trvá na zahájení trestného stíhania falošných invalidov. Skrátenie sociálnych podpôr bolo jednou z podmienok získania Gréckom úveru Európskej únie, bez ktorého krajina bude nútená vyhlásiť default. Zachrániť Grécko nie je možné, prehlásil to aj guvernér centrálnej poľskej banky Marek Belka, keď dodal, že by mohla pomôcť iba dvojitá mena, popri ktorej by sa dočasne zachovalo euro pre bankové vklady. Neustále snahy Evropskej únie o záchranu Grécka sú „beznadejné“ a Atény by mali prikročiť k vlastnej mene s dočasným zachovaním eura. Takto sa vyjadril guvernér poľskej banky pre štvrtočné vydanie nemeckého listu Financial Times Deutschland. Ďalšie správy z grécka, dňa 21.3.2012. Grécko rozhodlo o rozpredávaní majetku! Grécko čakajú v máji nové parlamentné voľby a Atény sa už rozhodli – v najbližšom čase spustia predaje štátnych podielov v monopole prevádzkovateľa stávok a lotérií OPAP a uvažuje sa dokonca o rafinérii Hellenic Petroleum. Z dôvodu obrovských štátnych dlhov plánuje vláda Lukasa Papadimosa urýchliť privatizačné plány. Obe spomínané firmy patria medzi top päť najväčších spoločností s akciami. Ich predajom si teda Grécko sľubuje veľmi veľa. Ako predpovedali mnohí nezávislí analytici a ekonómovia, Grékom sa vôbec nedarí plniť dohodnutý plán, ktorý bol určený Európskou úniou. Úver z roku 2010 pomohol Grékom odraziť sa od dna a zachrániť krajinu pred neriadeným bankrotom. V pláne je predaj 29 percent OPAP a tender by sa mal začať začiatkom mája. Hodnota firmy sa odhaduje na 2,3 miliardy eur a o predaji sa diskutovalo už minulý rok. Trhová hodnota štátneho podielu v Hellenic Petroleum sa pohybuje okolo 580 miliónov eur. Grécko prisľúbilo, že privatizáciou chce do štátnej pokladnice naliať do roku 2015 až 50 miliárd eur, no samotní Gréci priznali, že plán je nereálny. Cieľovú sumu upravili na 19 miliárd eur. Grécka vláda okrem toho neskrýva snahu predať 35 percent akcií národnej ropnej spoločnosti ELPA a železiarskej spoločnosti Larco. Analytik Vitalij Michalčuk pre Russia Today avizuje, že vstup ruských firiem do tohto biznisu by tiež mal priniesť svoje ovocie. Poukazuje na to, že teraz je vďaka vážnej ekonomickej a finančnej kríze Grécko v tak zložitej situácii, že ceny týchto spoločností išli dole aj e teda výhodné ich kupovať práve v tomto období. Okrem toho, nerastné bohatstvo, ktorého sa biznis ponúkaných firiem týka, nemusia vyťažiť hneď, ale v čase, keď ceny nerastných surovín porastú. Na ponukovom lístku aj 49 percent akcií železničnej spoločnosti OSE, dvanásť prístavov vrátane dvoch kľúčových – Pireus a Solún, či 29 letísk. Len pre zaujímavosť – prístav Pireus je najväčší prístav Grécka a má významnú dopravnú funkciu. Spája Atény s ostrovmi a okolitým svetom a je aj sídlom gréckej vojenskej flotily. Pireus však už bude mať svojho nového pána z Číny. Čínska štátna lodná spoločnosť COSCO už ohlásila 35-ročnú nájomnú zmluvu s prístavom a položila na stôl 3,5 miliardy eur. COSCO chce pritom investovať do jeho modernizácie ďalších 550 miliónov eur. Grécky parlament okrem toho pred niekoľkými týždňami schválil škrty v dôchodkovom a zdravotníckom systéme a tým splnil ďalšiu podmienku medzinárodných veriteľov na poskytnutie záchranného úveru za 130 miliárd eur a zabránil neriadenému bankrotu krajiny. Parlament zároveň schválil aj zníženie výdavkov v zdravotníctve, najmä výdavkov na lieky. Grécko minie ročne na zdravotníctvo okolo 25 miliárd eur, zhruba 10 % hrubého domáceho produktu (HDP). "GRÉCKY JÁNOŠÍK": Výkupné z únosov rozdáva chudobným. Atény, 22.3.2012. Napriek obrovským dlhovým problémom Grécka, riešia v krajine aj problém menom Vasilis Paleokostas. Bankový lupič, vydierač a zločinec, ktorý gréckym orgánom uniká už 14 rokov, je však u nižšej spoločnosti nazývaný jednoducho – Robin Hood. Grécky Robin Hood ulúpené peniaze rozdáva najmä rodinám z nižšej vrstvy spoločnosti a medzi chudobných v horských oblastiach Grécka. Práve v týchto častiach sa teší veľkej popularite. Svoju „kariéru“ naštartoval začiatkom 90. rokov, keď dal uniesť bohatého zločinca, ktorého slobodu neskoršie vymenil za výkupné. To následne rozdal medzi chudobných poľnohospodárov v malej vidieckej provincii, kde vyrastal. Za zmienku stoja aj vyjadrenia niektorých unesených, ktorí tvrdili, že grécky Robin Hood sa k nim správal veľmi zdvorilo a vôbec sa necítili v ohrození života. Zásadne sa nepohybuje bez zbraní, no nikdy nikoho nezranil. Niektorí ho dokonca opísali ako človeka so štýlom a gráciou. Grécke zložky ho však už v rukách mali - v roku 2008 bol zatknutý, no vo väzení dlho nepobudol. Už o rok na to sa polícii vysmieval na slobode a grécky minister spravodlivosti sa vtedy nechal počuť, že „túto facku štátu“ nenechá bez potrestania. Podľa polície má Paleokostas na rováši až príliš veľa. O skutočnom počte zločinov však vie asi len o sám. Pripisuje sa mu aj únos gréckeho továrnika Giorgosa Mylonasa, za ktorého pred štyrmi rokmi „zinkasoval“ výkupné v hodnote 2 milióny USD. Samotný Paleokostas sa však vôbec nestavia do role kriminálnika, ale sociálneho banditu. Tvrdí, že štát, ktorý sa dostal do moci boháčov, je odsúdený na stratu akejkoľvek dôstojnosti. Tú mu má prinavrátiť práve hrdý grécky občan, ktorý je ochotný bojovať. V roku 2006 sa postaral o svetové titulky, keď ho na helikoptére prišiel na strechu väznice „vyzdvihnúť“ jeho brat, zatiaľ čo si dozorcovia mysleli, že na väzenskom heliporte pristáva policajná inšpekcia. Následná paľba však prišla príliš neskoro. Vrtuľník zmizol veľmi rýchlo. Takmer dva roky trvalo, kým padol orgánom do rúk opäť. Ťažko uveriteľné, ale aj v roku 2009 si pre gréckeho Robina Hooda prišiel do väzenia jeho brat. A nie inak ako helikoptérou. Tentokrát akcia neprebehla hladko ako v prvom prípade, ale odohrávala sa za svišťania guliek. Nikto nebol zranený, ale Paleokostas mal na povrazovom rebríku na mále. Dnes je Grék s dušou spravodlivého zbojníka stíhaný nielen v Grécku, ale aj v Bulharsku či Albánsku. V apríli 2010 bola polícia najbližšie k jeho zatknutiu. Je presvedčený, že gréckym orgánom ide o jeho totálnu likvidáciu. Grécky Jánošík vzdáva hold všetkým, ktorí mu pomáhajú prežiť a neraz riskovali svoje životy, aby mu zabezpečili úkryt či útek. Dodáva, že doposiaľ nevyplatená odmena, ktorá bola naňho vypísaná, je dôkazom, že grécky národ nepatrí k udavačom. Polícia tvrdí, že minimálne dve veľké bankové lúpeže boli organizované práve Paleokostasom. Dôvod? Boli dokonale organizované... CYPRUS ŽIADA RUSKO O FINANČ. POMOC. 13.6.2012. Úrady Cypru sa obrátili na Rusko s prosbou o dvojstranný úver vo výške 5 miliárd eur, čiže vyše štvrtiny HDP ostrova, kým bude čakať na pomoc eurozóny, napísal cyperský denník Alithia. Cyprus v posledných týždňoch stratil prístup k dlhovým trhom, pritom potrebuje značné likvidné prostriedky na dokapitalizáciu bánk, ktoré musia čeliť veľkým rizikám v súvislosti s problémom Grécka. V minulom roku Rusko vyčlenilo Cypru úver vo výške 2,5 miliárd eur. Získanie úveru z Moskvy nemusí znamenať, že sa Cyprus vzdá pomoci eurozóny: najpravdepodobnejšie je, že Cyperčania budú potrebovať dodatočné prostriedky na zachránenie bankového systému Čítajte aj: Grécko na predaj! Kritická situácia v Grécku: Ponúka časť Korfu Grécku neverí ani samotná Európa, no miliardy k nim potečú