J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

Facka pre Obamu? 23.11.2011. Americkému supervýboru Kongresu (The super-committee) sa nepodarilo dosiahnu? dohodu o znižovaní deficitu USA a to pre krajinu znamená, že budúcoročné prezidentské voľby to môže až priveľmi ovplyvniť. Bude sa totiž hľadať vinník. Barack Obama prezident USA obviňuje republikánov, ktorí podľa jeho slov obhajujú záujmy najbohatších Američanov za každú cenu. Tí mu na oplátku vyčítajú nedostatočné vodcovské schopnosti a zvyšovanie daní, ktoré ničí pracovné príležitosti. Už v lete sa dostali republikáni s prezidentom do konfrontácie, keď sa z ich radov ozývali hlasy „o vážnom znepokojení o stave v krajine“. Nedohoda v kongrese je však spúšťačom ďalších nepopulárnych škrtov a to sa odrazí v najmä v oblasti obrany. Biely dom sa pokúša zatlačiť na republikánov - buď zmenia svoj postoj k zvyšovaniu daní, alebo „posunú“ krajinu do ďalšieho nebezpečného risku. Obama zároveň oznámil, že bude vetovať akýkoľvek pokus oslabiť automatické rozpočtové škrty, ktoré by mali nastať začiatkom roka 2013. Podľa jeho slov sa USA nenachádzajú v podobnej bezprostrednej hrozbe ako to bolo v auguste. Podľa posledných prieskumov je dôvera Američanov v Kongres len 9%. Hrozí, že vláda ostane bez peňazí! Vzhľadom na plánované škrty v radoch obrany, minister Leon Panetta poznamenal, že to môže mať pre armádu devastačné účinky. V tomto sektore je podľa Panettu „nebezpečné šetriť“. Obamovi však záleží na tom, aby sa mu s republikánmi podarilo nájsť spoločnú reč. „Musíme dosiahnuť kompromis, stále majú poslanci rok, aby danú situáciu vyriešili. Republikáni odmietli prijať návrh na zvýšenie daní pre milionárov a demokrati neboli ochotní dovoliť škrty v sociálnych programoch. Dvanásťčlenná komisia zložená z republikánov i demokratov mala dosiahnuť dohodu o spôsobe, ako počas nasledujúcich rokov ušetriť najmenej 1,2 bilióna dolárov. Vývoj americkej ekonomiky s dôrazom na domácnosti. Ročný príjem rodiny: 21 700 USD. Ročné výdavky rodiny: 38 200 USD. Nové dlhy na kreditnej karte: 16 500 USD. Minulé dlhy na kreditnej karte: 142 710 USD. Zdroj: globalresearch.ca 2./Alebo, o čom sa ešte píše...? Okrem USA aj viaceré európske štáty majú vážne problémy so splácaním dlhov - hrozí zrútenie ekonomík a ich bankrot. Ako prvá európska krajina, ktorá sa vďaka zadĺženosti dostala do mimoriadne veľkých problémov bolo Grécko. Postupne ho nasledovali Taliansko, Írsko a Portugalsko. Krajiny museli pristúpiť k úsporným opatreniam, aby zachránili, resp. ozdravili chorú ekonomiku. Napríklad v Grécku, ktoré je v tomto smere v rámci eurozóny vo vôbec najhoršej situácii, sa to neobišlo bez demonštrácií a vážnych stretov s políciou. Dlhová kríza neobišla ani zámorie. Štátna kasa USA dosiahla dlhový strop a jej adĺženosť predstavuje 14,3 bilióna dolárov. Podľa zverejnených informácií sú najväčšími ich veriteľmi Čína, Japonsko, krajiny Svetovej organizácie pre obchod s ropou (OPEC), Brazília a kartel karibských krajín (Bahamské ostrovy, Bermudy, Kajmanské ostrovy, Holandské Antily, Panama, Panenské ostrovy)... Aj náš najbližší južný sused Maďarsko má s dlhovou krízou veľké problémy.Vláda Viktora Orbána zatiahla ekonomiku Maďarska do špekulatívneho pásma.Autor: TASR/AP. Dnes 25.11.2011 | TASR. Budapešť/Londýn - Ratingová agentúra Moody's znížila rating štátnych dlhopisov Maďarska o jeden stupeň z úrovne Baa3 na Ba1, pričom ponechala v platnosti negatívny výhľad úverového hodnotenia krajiny. Agentúra Moody's označila za hlavné dôvody rozhodnutia znížiť rating Maďarska pod investičné pásmo rastúcu neistotu v súvislosti so schopnosťou krajiny splniť fiškálne ciele, vysokú úroveň dlhov i podľa agentúry, sú pre našich južných susedov čoraz menšie vyhliadky strednodobého rastu. Rozhodnutie by mohlo obnoviť tlak na maďarský forint, ktorý vo štvrtok /24.11.2011/ uzatváral na úrovni 312,37 HUF/EUR. Rekordné minimum dosiahol 14. novembra toho samého roku, keď jeho kurz voči euru klesol na 317,90, vyplýva to z údajov agentúry Reuters. "Najhoršia búrka síce už pominula", vyhlásil Barack Obama na začiatku minulého roka, upokojujúc napätie v USA. Gordon Brown zase uisťoval Britániu, že reči o tom, že nasledujúce roky by mali byť ťažké, "jednoducho nie sú pravdivé". Obidvaja hovorili o svojom odhodlaní uzdraviť ekonomiky svojich krajín, a neprekážalo im, že používajú rovnaké metódy, ktoré vytvorili starú bublinu. Pomoc bankám a obrovské stimulačné programy nás naozaj nabádajú k tomu, aby sme si požičiavali peniaze, míňali ich a opäť špekulovali. Úrokové sadzby klesli na historické minimá a priniesli lacné úvery na trh s bývaním a na hlavné ulice. Tohtoročná nálada vykazuje známky opatrného optimizmu. To všetko by bolo úžasne upokojujúce, pokiaľ by sa nám to nezdalo tak desivo povedomé… V roku 2003, po tom, ako útoky z 11. septembra poslali Ameriku do recesie, každý chcel, aby dlhmi poháňané konzumno-spotrebiteľské orgie pokračovali. Nie žeby sa to hovorilo priamo, ale rozmáhal sa eufemizmus /nahrádzanie pravdivo-drsnejších slov príjemnejšími a prijateľnejšími výrazmi/, presne ako dnes: vláda by mala "pomáhať", s nádychom keynesiánastva, teda nabádať ku konzumerizmu, čiže na spotrebu. Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman naliehal na Alana Greenspana, aby "vytvoril bublinu na trhu nehnuteľností, ktorá by nahradila bublinu Nasdaq" (bublina na akciovom trhu). Šéf FEDu sa nechal presvedčiť a znížil úrokové sadzby na nové minimá. V Británii základné úrokové sadzby medzi rokmi 2000 a 2003 klesli o polovicu. Peniaze boli také lacné, ako bolo treba na to, aby si každý zase začal požičiavať a vrátil sa na trhy. Ceny domov prudko rástli. Vyzeralo to ako prosperita. Bubliny tak poväčšinou vyzerajú… Panuje všeobecná zhoda, že finančná kríza z roku 2007 bola aspoň z časti výsledkom rekordne nízkych úrokových sadzieb, obrovských deficitov a veľkou spotrebou financovanou úvermi. Dnes sa vlády na celom svete snažia vyriešiť túto krízu - rekordne nízkymi úrokovými sadzbami, obrovskými deficitmi a podporou spotreby financovanej úvermi. Tentokrát dokonca používajú novšie spôsoby vytvárania ľahko dostupných peňazí: záchrana bánk, podporné balíčky /dobre si na ne pametáme aj u nás/ a programy kvantitatívneho uvoľňovania. A opäť tu máme dôsledok: počas Vianoc sa náruživo nakupovalo. Nikto sa však neopýtal, koľko z tých vianočných účtov bolo zaplatených z požičaných peňazí. Napriek pekným rečiam o úsporných opatreniach sa vlády plánujú dostať cez rok 2011 (i tie ďalšie) cestou šialeného zadlžovania. Najbohatšie krajiny sveta za posledné tri roky zvýšili podľa údajov MMF svoj dlh o 50%. Takéto štatistiky sa môžu zdať bezvýznamné, počas volebnej kampane v Británii však David Cameron našiel spôsob, ako ich zreálniť a priblížiť verejnosti. Ukázal plagát znázorňujúci novorodenca, ktorý už teraz kvôli vládnemu dlhu dlhuje 17.000 libier. Cameron odhaduje, že dlh vzrastie v priebehu štyroch rokov na 21.000 libier na občana. Je to menej ako by to bolo bez ďalšieho uťahovania opaskov, napriek tomu je to stále skľučujúce číslo. Všetky vlády stavili na to, že si môžu naďalej požičiavať veľmi vysoké sumy za veľmi nízke úrokové miery. Ale trhy možno majú iné plány. Pozrime sa na vývoj tejto krízy. Krach nastal, pretože domácnosti nadmieru spotrebovávali a postúpili svoje dlhy bankám. Banky poslali dlhy vládam - a, ako sme videli v Írsku, dokonca samotné vlády môžu mať ťažkosti sa s nimi vysporiadať. A tak posielajú dlhy Európskej únii. Ale komu pošle účty EÚ, keď jej kreditné karty budú zívať prázdnotou? Grécko a Írsko nielenže nemajú dostatok likvidity, oni sú dokonca insolventní - a nič sa nevyrieši novými a väčšími pôžičkami, keď nie sú schopní splácať tie staré. Ak Írsko a Grécko nebudú schopní platiť dlhy (zbankrotujú), veritelia budú musieť akceptovať vysoké straty a toto môže vystrašiť trhy do takej miery, že potiahnutím jednej trčiacej nitky sa rozpadne celý odev. Trhy požičiavajú miliardy Španielsku (i Taliansku, Belgicku, možno dokonca aj Francúzsku), lebo investori sa domnievajú, že aj keď sa krajiny dostanú na mizinu, stále tu bude niekto, kto bude investície garantovať. Určite nie som jediný, komu v banke povedali, že je bezpečné investovať do periférneho európskeho dlhu (napr. do írskeho…), pretože EÚ vždy radšej zakročí, ako by ich mala nechať padnúť. Trh so štátnymi dlhopismi spanikáril, keď Angela Merkelová naznačila, že investori by mohli jedného dňa znášať časť svojich strát. Európa sa môže vyhnúť recesii. Je však potrebné upokojiť finančné trhy. Povedal to šéf Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Pier Carlo Padoan v rozhovore pre taliansky denník La Stampa. Ďalej povedal, že OECD v pondelok 28.11.2011 predstaví prognózu, v ktorej v dôsledku dlhovej krízy výrazne zníži odhad rastu eurozóny. "Recesii sa dá stále vyhnúť, ale na európskej úrovni je potrebné upokojiť trhy a jednotlivé vlády musia pokročiť pri plnení úsporných opatrení," poznamenal Padoan. "Ak sa tak stane, nie že sa iba vyhneme kríze, ale začneme odznova na udržateľnejšom a stabilnejšom základe," dodal. Podľa neho Európska centrálna banka hrá kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní stability, a to tak, že nakupuje vládne dlhopisy a poskytuje trhom neobmedzenú likviditu. Ak sa nezačne splácanie dlhov (krajiny sa dostanú do defaultu, bankrotu) - alebo ak sa ukáže, že Európsky fond finančnej stability (EFSF, tzv. euroval) nemá polovicu sumy potrebnej na záchranu Španielska, ktoré je dvanástou (prekl.) najväčšou ekonomikou sveta - potom môžu investori z trhov rýchlo zutekať. A to by pre Davida Camerona a Georgea Osbornea bolo veľmi nepríjemné prekvapenie. Čo by to znamenalo pre britské banky, ktoré Španielsku požičali viac ako 110 mld. dolárov, alebo francúzske banky, ktoré požičali 162 mld. USD, alebo tie nemecké, ktoré poskytli pôžičky v hodnote 182 mld. USD?!To by bol koniec! Tento rok so sebou ponesie bremeno rizika najzadlženejších európskych národov. Španielske banky už majú na mále a dokonca aj za tých najlepších okolností si v tomto roku potrebujú požičať 111 mld. USD. Ktokoľvek, kto im túto sumu požičia, by sa mohol pozastaviť a uvedomiť si, že Španielsko požičalo Portugalsku, ktoré je príkladom ďalšej trasúcej sa domino kocky, takmer 80 mld. USD. Na vyplatenie starých dlhov teda potrebujú nájsť nových veriteľov. Od mája do júna si portugalská vláda musí na trhoch požičať 10 mld. USD, aby prežila. V tom istom období Španielsko potrebuje viac ako 15 mld. USD, a to aj vtedy, ak by ani jedno euro z toho nepoužili na financovanie rozpočtového deficitu. Vzhľadom na toto všetko sa rok 2011 hrozivo podobá na rok 2008. Už zase banky šliapu vodu v nádeji, že si budú môcť i naďalej požičiavať - pričom sa pokúšajú uchopiť čo najväčšiu časť kapitálu, ktorý by pokryl ich straty. A stále je ich riziko rovnako veľké ako naposledy. Videli sme ako môžu svetové trhy spanikáriť a aké katastrofálne následky to môže priniesť. Pritom stačil iba krach jednej veľkej banky (Lehman Brothers) na to, aby to vystrašilo trhy do takej miery, že jednoducho odmietli požičiavať komukoľvek. Následne to boli práve banky, ktoré padali ako kocky domina jedna za druhou. Nabudúce už môžu prísť na rad aj vlády. Stimulačný program Baracka Obamu (pomenovaný podľa zámeru, nie podľa výsledkov) je založený na viere, že Amerika si bude schopná požičať koľko len bude chcieť vďaka pozícii dolára ako svetovej rezervnej meny. Ale aj Čína chce, aby jej mena sa stala svetovou menou...! Kým Spojené štáty pokračujú v programe kvantitatívneho uvoľňovania - čo v preklade znamená tlačenie peňazí - dolár môže strácať charakter bezpečnej investície. Vnímanie sa môže rýchlo zmeniť, čo platí najmä pre Spojené štáty, ktoré musia každoročne prefinancovať približne polovicu svojho obrovského národného dlhu. Za posledných 6 mesiacov muselo americké ministerstvo financií zvýšiť úroky na 10 ročné dlhopisy na 3,5 percenta - to je o celý jeden percentuálny bod viac ako počas leta. Keď budú náklady na dlh strýčka Sama pokračovať v raste týmto tempom (Španielsko vypláca 5,5%, Írsko 8,5%), a americký deficit bude vyzerať ako veľká čierna diera. A ČO SA UDIALO VO FEBRUÁRI 2012 V SÝRII? Rusko má realističtější představy o situaci v Sýrii než Západ, prohlásil finský expert, ředitel ústavu ministerstva zahraničních věcí pro otázky Blízkého východu Ari Kerkkänen. -Problém podle jeho názoru spočívá v tom, že Rusko, které má adekvátnější informace, nemůže navázat kontakt se všemi opozičními skupinami. Představy Západu ale nejsou tak docela správné, situace není tak docela černobílá, jak by se to mohlo zdát ze zpráv masmedií, - soudí expert. Většina lidí v Sýrii by chtěla žít normálně a nemá nic společného s boji, nynější režim má stále ještě podporu u obyvatelstva. V Sýrii probíhá občanská válka. Proti vládě bojují rozrůzněné skupiny, mimo jiné ty, které jednají za podpory ze zahraničí a dialog s režimem odmítají. Nyní je důležité najít východisko z uzavřeného kruhu násilí, - je přesvědčen finský odborník. 3./ I. RADIČOÁ: EÚ prešla od politickej k fiškálnej dohode. Radičová víta dohodu o mechanizme automatických sankcií. Autor: TASR. 17:20 | Dnes, 9.XII.2011 | TASR Bratislava/Brusel - Slovenská premiérka Iveta Radičová po ukončení dvojdňového samitu Európskej únie v Bruseli uviedla, že to bola cesta od politickej dohody ku fiškálnej dohode. "Podarilo sa nám uzavrieť fiškálnu dohodu. Prečo je to dôležité? Jedinou odpoveďou na súčasnú krízu je fiškálna dohoda jednotlivých krajín zameraná na dodržiavanie dohodnutých pravidiel a zároveň na mechanizmus, ako vynucovať tieto pravidlá," povedala Radičová na stretnutí s novinármi Zásadný posun vo fiškálnej dohode tkvie v tom, že pravidlá a princípy sú vymáhateľné, kontrolované a monitorované od momentu vzniku až do merania efektov po prijatí rozpočtov a reforiem v tej-ktorej krajine Európskej únie. Dve línie dohôd. Premiérka opísala prijaté dohody lídrov vo dvoch líniách, pričom prvou sú strednodobé riešenia. Tie po záväzkoch zo strany prítomných politikov budú musieť byť implementované najneskôr do júla 2012. Druhou líniou je prijatie rýchlych opatrení na riešenie akútnej krízovej situácie. "Z hľadiska strednodobých opatrení boli veľmi prísne naformulované všetky pravidlá, ktoré sa dotýkajú rozpočtovej disciplíny tak striktne, že sa dohadovali už aj mechanizmy vymáhateľnosti dodržiavania prísnych rozpočtových pravidiel bez možnosti výnimiek a ústupkov," povedala Radičová. Sumit potvrdil platnosť dohodnutého stropu pre trvalý euroval. Autor: TASR/AP Premiérka dodala, že víta dohodu o mechanizme automatických sankcií a o procedúre rozhodovania o tomto mechanizme, lebo nie je možné, aby konkrétna krajina sama sebe poskytla veto na tento druh sankcií.Rozpočtový pakt predstavený v pondelok na mimoriadnom neformálnom summite Európskej Rady v Bruseli vôbec nevyhovuje Prahe. V zákulisí summitu to vyhlásil český premiér Petr Nečas. „Ak sa Česko nemôže plnoprávne zúčastniť na rokovaniach o eurozóne, táto dohoda nám v podstate nič nedá“, - povedal Nečas. Rozpočtový pakt mal upevniť finančný základ eurozóny a značne sprísniť rozpočtovú disciplínu. Proti paktu, v rámci ktorého sa plánuje ustanoviť systém pokút za presiahnutie rozpočtového deficitu krajiny viac ako o 3% HDP, sa vyslovila iba Veľká Británia. Lídri EÚ sa zhodli na sprísnení pravidiel pre rozpočty. "Rovnako sme sa dohodli aj na procese monitoringu kontroly vyhodnocovania plánov a programov reforiem, vyhodnocovania spätnej väzby plánov k rozpočtu, a to, čo je najdôležitejšie, k prijatiu ústavného zákona o dlhovej brzde," povedala premiérka a vyjadrila spokojnosť, že Slovensko tento zákon už prijalo. Radičová tiež povedala, že tieto strednodobé návrhy budú musieť byť implementované do júna 2012, vrátane permanentného eurovalu (ESM), kde sa lídri zaviazali, že ukončia ratifikácie do júla budúceho roku, aby ESM mohol začať fungovať v ročnom predstihu. Strop pre euroval platí naďalej. 4/ BRUSELSKÝ sammit, ale aj nesúhlasné stanoviská. Europolitici uzavreli v Bruseli na ďalšom samite o osude eura. 17:11 | Dnes. 9.XII. | Aktualizované | Stanislava Luppová. Bratislava - Európski politici na dvojdňovom samite v Bruseli prišli s ďalšími návrhmi, ktorými chcú riešiť súčasnú dlhovú krízu. Krajiny sa po dlhých rokovaniach dohodli, že budú hospodáriť omnoho zodpovednejšie. Diktovať by im to mala nová zmluva, ktorá stanovuje strop pre dlhy aj deficity. Lídri EÚ sa zhodli na sprísnení pravidiel pre rozpočty. "Podarilo sa nám uzavrieť fiškálnu dohodu. Prečo je to dôležité? Jedinou odpoveďou na súčasnú krízu je fiškálna dohoda jednotlivých krajín zameraná na dodržiavanie dohodnutých pravidiel a zároveň na mechanizmus, ako vynucovať tieto pravidlá," povedala podľa TASR slovenská premiérka Iveta Radičová, ktorá Slovensko na samite zastupovala. Práve nová zmluva, ktorá je krokom k fiškálnej únii, sa stala kameňom úrazu rokovaní na samite. Zmluvu podporia všetky európske krajiny, od zvyšku Európy sa dištancuje len Veľká Británia. "Je nám ľúto, že Británia sa nepridala. Chcem však zdôrazniť, že z rozhovorov s britským premiérom Davidom Cameronom je jasné, že aj Británia je závislá od stabilného eura, keďže táto mena ovplyvňuje ekonomickú situáciu v celej Európe. Sme na jednej lodi," povedala po skončení samitu nemecká kancelárka Angela Merkelová. Nová zmluva... Nová zmluva prináša najmä prísne fiškálne pravidlá. Štáty by mali zakotviť do svojich ústav dlhovú brzdu, na základe ktorej by dlh nemal byť vyšší než 60 percent hrubého domáceho produktu. Takýto zákon Slovensko schválilo vo štvrtok. Záchrana Európy? Zmluva by však mala obsahovať aj ďalšie prísne pravidlo, to sa týka výšky deficitu. Štáty by mali hospodáriť tak, aby neprekročili deficit pol percenta HDP. Aspoň tak to stojí v pracovnej verzii textu zmluvy, ktorá prenikla do médií. Pre porovnanie - Slovensko má v tomto roku naplánované, že dosiahne 4,9-percentný schodok verejných financií. Okrem toho by mala nová zmluva obsahovať aj automatické sankcie pre krajiny, ktoré pravidlá nebudú dodržiavať. Pravidlá sú síce fajn, ale súčasný problém nevyriešia, hovoria ďalší odborníci. "Navrhované opatrenia majú primárne zamedziť tomu, aby sa podobná situácia neopakovala v budúcnosti, ale priamo neriešia aktuálne akútne problémy," hovorí analytik Patria Finance Rostislav Plíva. Aj analytik Next Finance je presvedčený, že prísnejšie fiškálne pravidlá prichádzajú neskoro. "Politici zabúdajú riešiť podstatu problému, a tým je veľká zadlženosť eurozóny. Tým, že štáty teraz budú musieť hospodáriť lepšie, sa dlhov nezbavíme. Je to síce užitočné pravidlo, ale z pohľadu aktuálnej dlhovej krízy nič nerieši," hovorí analytik. Stlačiť dlhy a deficity nebude pre Európu až také jednoduché, myslí si zas analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. "Pokiaľ tieto prísnejšie fiškálne pravidlá budú skutočne realizované, tak európske ekonomiky nenaplnia prognózy rastu, s ktorými počítali vo svojich rozpočtoch," hovorí Boros. Trvalý euroval. Štátnici sa v Bruseli predbežne dohodli aj na rýchlejšom prijatí trvalého eurovalu. Ten mal pôvodne v polovici roka 2013 nahradiť súčasný dočasný Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), tzv. euroval 1. Politici ale chcú, aby mal Starý kontinent euroval dvojku (ESM) už v polovici budúceho roka. Zníženie ratingov eurozóny môže škodiť eurovalu. Okrem toho sa v drafte zmluvy píše, že tento Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) by mal mať kapacitu pol bilióna euro. Pôvodne mala byť jeho veľkosť neobmedzená. "Obmedzenie kapacity ESM na 500 miliárd eur pozitívne nie je, otázkou je, či ESM s touto kapacitou bude mať dostatočnú kredibilitu. Európski politici ale sľúbili, že na jar, krátko pred spustením ESM, jeho kapacitu znovu prehodnotia," hovorí Plíva. Veľká Británia sa od Európy dištancuje. Pôžičky z MMF. Európski politici sa tiež dohodli, že Medzinárodnému menovému fondu poskytnú úvery centrálne banky jednotlivých európskych krajín, a to až vo výške 200 miliárd eur, tieto peniaze potom následne pôjdu späť pre krajiny eurozóny. "Centrálne banky si tieto peniaze pravdepodobne požičajú z finančných trhov, čo nenavýši štátne zadlženie, takže to vidím celkom reálne. 200 miliárd ale určite stačiť nebude," komentuje Boros. Európski politici tiež budú uvažovať o tom, či jednotlivé krajiny nebudú prispievať viac peňazí do MMF. Dlhová kríza môže priniesť aj veľké zdražovanie. V Bruseli tiež padla dohodla o tom, že súkromní investori nebudú zadlženým štátom pomáhať. Zapojenie súkromného sektora pritom presadzovalo Nemecko aj Slovensko. Pozri aj: Fotogalériu, kde je hodnotiace stanovisko Ruska. 4./ RUSKO ZVAŽUJE POMOC EURZÓNE, ale prostredníctvom MMF. Dnes, 12.XII.2011. Rusko uvažuje o tom, že pomôže eurozóne zvládnuť dlhovú krízu prostredníctvom Medzinárodného menového fondu, prehlásil veĺvyslanec Ruska pri EÚ, keď poveda: "Zvažujeme túto možnosť," povedal dnes novinárom Vladimir Čižkov, ruský veľvyslanec pri Európskej únii. Podľa neho Rusko nemôže priamo prispieť do Európskeho fondu finančnej stability, pretože ide o zahraničnú organizáciu, ale Medzinárodný menový fond je niečo iné. Ruský premiér Vladimir Putin minulý mesiac kritizoval štruktúru fondu stability a uviedol, že Rusko a ďalšie veľké tranzitné ekonomiky preferujú pomoc eurozóne cez menový fond, a to zvýšením svojich príspevkov do fondu. A aj keď formálne nevyslovil žiadne podmienky, naznačil, že za peniaze navyše by Rusko a ďalšie štáty mali získať väčší vplyv na rozhodovanie svetovej finančnej organizácie. Lídri Európskej únie sa na uplynulom summite dohodli nielen na sprísnení fiškálne disciplíny v eurozóne, ale aj na posilnení rozpočtu menového fondu o 200 miliárd eur cez bilaterálne úvery, aby mohol zvýšiť podporu štátom v núdzi. Zo spomínanej sumy by krajiny eurozóny mali poskytnúť 150 miliárd eur. Čižkov pred nadchádzajúcim summitom Europska únia - Rusko, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 15. decembra, uviedol, že aj Moskva uvažuje o príspevku pre menovy fond. RUSI EURU DôVERUJÚ. Zdroj: TASR Ruská Centrální banka neočekává rozpad zóny společné evropské měny a nehodlá vážně měnit strukturu mezinárodních rezerv, - oznámil první místopředseda Centrální banky Alexej Uljukajev v kuloárech Světového ekonomického fóra v Davosu. Podle jeho slov se ruská Centrální banka orientuje na realistické scénáře, například evropskou recesi nebo značné snížení kurzu, s rozpadem eurozóny ale nepočítá a nehodlá se vzdát eura jako měny, která se v podstatě osvědčila. RUSI sú proti adopcii detí do USA. Ruské ministerstvo zahraničních věcí pozastavilo adopci ruských dětí občany USA v souvislosti se sérií zločinů spáchaných americkými adoptivními rodiči vůči dětem z Ruska. V prohlášení ministerstva uveřejněném v sobotu na jeho webu se zdůrazňuje, že procedury adopce by bylo účelné pozastavit, dokud nenabude platnosti rusko-americká Dohoda o spolupráci v oblasti mezinárodní adopce ze 13. července 2011. Obnovit tento proces bude možné teprve po tom, co začnou reálně fungovat mechanismy kontroly a ochrany práv a zájmů dětí, které tato dohoda předpokládá. Ministerstvo zahraničních věcí rovněž pokládá za nezbytné učinění změn v ruském Rodinném zákoníku za účelem zpřísnění požadavků vůči adoptivním rodičům ze zahraničí.