Problémy mieru po vojne s Irakom;2./Rusko proti základniam v Afganistane;3./Ekonomika sa ozdravuje?4./Štáty BRICS,dolár a...
IRAK: Cena vojny a problémy mieru po vojne s Irakom.
V predvečer 9 ročného výročia zahájenia vojenskej operácie v Iraku spadajúceho na 20. marca, vládne v metropole krajiny Bagdade oživenie. Pravda, nie ohľadne výročia. O týždeň sa v Bagdade uskutoční summit Ligy arabských štátov.
Irak sa vracia k normálnemu životu. Práve to by mal aj demonštrovať summit. Otázka spočíva v tempe návratu.
Posledný vojak USA opustil Irak koncom decembra 2011. Ale nie je jasné, či sa dosiahol cieľ vojny a odstránili tie hrozby, o ktorých vravela predchádzajúca washingtonská administrácia. A hlavné je, aký mier zanechali Američania v Iraku.
Oficiálnou príčinou vpádu do Iraku boli obavy administrácie Georga Busha, že režim Sadáma Husajna vyrába a kopí zbrane hromadného ničenia. Pravda, inšpektori OSN pracujúci niekoľko rokov v Iraku pred vojnou, nemohli tomu nájsť potvrdenie. OSN preto v mnohom nesúhlasila s vojenskou operáciou voči Iraku. Aktívne proti nej namietalo Nemecko, Francúzsko a Rusko. USA vytvorili tým nemenej protiirackú koalíciu a 20. marca zahájili narušiac stanovy OSN, vojenský vpád do Iraku.
Tento prípad stál Ameriku reputáciu. Mohla by ju opraviť demokratizácia Iraku, ale nestalo sa tak. Naopak, ako aj predpovedali mnohí experti, v krajine sa začali rozpory medzi konfesiami a aktivovanie extrémistických skupín.
Vidným politickým hráčom tam sa stala Al Káida. Iba v tomto roku organizácia prevzala zodpovednosť za sériu teroristických činov uskutočnených zároveň v 12 mestách, v dôsledku ktorých zahynulo 60 a bolo ranených 225 osôb.
Nehladiac na prudké zníženie zostavy veľvyslanectva USA v Bagdade, v tejto súvislosti tam zostáva počet zamestnancov zastupiteľstva CIA bezo zmien. Pracovníci americkej rozviedky sa koncentrujú nielen na sledovaní situácie v Iraku, ale aj na zabránení činnosti Al Káidy.
Americké vojská udržiavajúce poriadok v krajine zamenili z druhej strany, štruktúry žoldnierov zo súkromných vojenských a ochranných spoločností. Ale poriadku nie je viac.
Na summite LAŠ v Bagdade sa zaiste posúdi aj situácia v Sýrii. Pre prívržencov zásahu do nej zvonka môžu byť súčasné problémy Iraku výstrahou. Možnože sa na to bude hodiť aj príklad povojnovej Líbye, krajiny, ktorá v roku 2010 prijímala predchádzajúci summit LAŠ. Ako hostiteľ na ňom vtedy vystúpil Muammar Kaddáfí.
2./ Rusko je proti budovaniu základní USA v Afganistane po odchode vojsk NATO.
Hlava Ministerstva zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov považuje za zvláštne to, že nehľadiac na úmysel vyviesť vojská Severoatlantickej aliancie z Afganistanu v roku 2014, vládne orgány Spojených štátov rokujú s Kábulom o možnosti založenia radu vojenských základní na území tejto krajiny.
Lavrov podčiarkol: Myslím si, že územie Afganistanu sa nemá využívať na založenie akýchkoľvek vojenských objektov, ktoré by znepokojovali tretie krajiny.
3./Hlava MMF CHristina Lagardová prehlásila: Svetová ekonomika sa dostáva z krízy...
Svetová ekonomika vyšla z krízovej priepasti, ale slabosť medzinárodného svetového systému sa pociťuje doposiaľ. Taký názor vyslovila vo svojom vystúpení na konferencii Čína a India: podpora stabilného rozvoja, ktorá sa v utorok zahájila v New Yorku, hlava Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová.
Kroky Európskej centrálnej banky a niektorých európskych krajín pomohli podľa nej stabilizovať celkovú situáciu v ekonomike.
4./ŠTÁTY BRICS ROKUJÚ O BUDÚCNOSTI DOLÁRA A ZALOŽENIA VLAST. BANKY.
Úsilie krajín BRICS o zníženie využívania doláru je opodstatnené a nepredstavuje zásadnú hrozbu, predpokladajú ruskí odborníci. Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika majú v úmysle nielen zmenšiť podiel americkej meny v zúčtovaní. Dohoda medzi členmi skupiny sa pravdepodobne podpíše už počas najbližšieho summitu v New Delhi 29. marca 2012.
Ešte pred rokom sa na summite v čínskom meste San-ja podpísala rámcová dohoda medzi štátmi skupina BRICS. Išlo o deklaráciu prechodu na vzájomné kalkulácie a úvery v národných menách. V Centrálnej banke ČĽR dokonca vyhlásili o tom, že do špeciálneho fondu prevedú 10 miliárd juanov. Aj Ruská Centrálna banka súhlasila s jeho financovaním. Správa, ktorú pravdepodobne podpíšu v New Delhi koncom marca 2012, fakticky odštartuje daný proces, poznamenávajú odborníci. Problém predstavujú len riziká. V ich hodnotení sa nezhodujú. Odhadnúť dôsledky daného kroku je pre Rusko najťažšie, predpokladá riaditeľ Inštitútu národnej stratégie Nikita Kričevský:.
- U krajín vzniká potreba prehĺbiť vzájomné obchodné a hospodárske vzťahy. Prevažná časť surovinových trhov historicky uzatvára zároveň svoje obchody v dolároch. A všetky pokusy prejsť z doláru ako univerzálneho prostriedku pri obchodovaní so surovinami na inú menu, sa skončili neúspešne. Rusko veď dodáva pri zúčtovaní za iné tovary do krajín BRICS nielen suroviny, ale aj tovary určené na konečnú výrobu a nevylučujem, že Moskva môže s partnermi prejsť na zúčtovanie v národnej mene. Ale na druhej strane zostáva otázne, čo robiť s danou menou potom?
Zatiaľ nie je mena štátov BRICS voľne zameniteľná. Komentuje to finančná odborníčka Romana Andrejevá:
- Skutočnosť, že štáty BRICS znižujú objem využívania dolárov je logická a toto rozhodnutie stabilizuje svetovú aj vnútornú ekonomiku. Rusko sa mimochodom ako prvé napojilo na dvojmenový kôš svojich finančných operácii a naše medzinárodné rezervy sa vedú v dvojakej mene, čo je dosť výhodné. Rezervy v zlate nie sú také citlivé na pohyb menových kurzov dvojice dolár-euro.
Odborníci sa zhodujú, že zatiaľ je ťažké hovoriť o plnohodnotnom a časovo jednotnom prechode na zúčtovanie a úverovovania v národnej mene medzi krajinami BRICS. Štruktúra exportu a jeho zameranie je príliš komplikované. Avšak na ich nápravu sa už podnikli konkrétne kroky.
Projekt BRICS o založení Banky rozvoja je moderný postoj a dá sa realizovať. Pre Hlas Ruska to pred schôdzkou lídrov Brazílie, Ruska, Indie, Číny a JAR v New Dillí vyhlásili experti.
Ako prvá z krajín BRICS s iniciatívou založiť vlastnú Banku rozvoja vystúpila India – jej návrh odzaznel na schôdzke ministrov financií a hláv centrálnych bánk BRICS v Mexiku. Partneri ideu podporili a dodali, že je potrebné to podrobne posúdiť. Nová banka je logickým krokom v čase, ktorý umožní formátu BRICS mať presnejšie inštitučné formy, myslí si vedúci Centra politických výskumov Ústavu ekonomiky Ruskej akadémie vied Boris Šmeľov:
- Rast obchodno-ekonomickej spolupráce v rámci BRICS si vyžaduje bankový sprievod. Za týchto podmienok je vznik centrálnej banky opodstatnený. Umožní to zjednodušiť procedúru úhrady vzájomných obchodných dodávok a urobí to ekonomické vzťahy efektívnejšími.
Krajiny BRICS realizujú ešte jeden veľký projekt. Začínajú spoločne vychádzať na svetové fondové priestory. Minulý rok sa o tom dohodlo na spoločnej schôdzke Svetovej federácie búrz 7 obchodných aktivít päťky BDICS. Ich cieľom je poistenie vzájomných rizík a vytvorenie spoločných investičných produktov. Zo svoje strany to zvýši likvidnosť samotných trhov krajín BRICS a zlepší porozumenie s investormi z iných segmentov svetovej ekonomiky. V tomto kontexte dodá založenie spoločnej Banky rozvoja dodatočný impulz ekonomikám, ako sa domnieva aj riaditeľ oddelenia analytických štúdií Investičnej skupiny Univer Kapital Dmitrij Alexandrov:
- Spoločná Banka je veľmi dobrá idea. Pretože má veľmi lacné financovanie a je to fakticky, akoby štátna štruktúra. Hlavným kritériom voľby investičného projektu pre ňu nie je rýchla návratnosť. Môže pomôcť rozvoju spolupráce z pohľadu založenia nových výrob, nových druhov produkcie a vytvorenia nových pracovných miest.
Účastníci chcú okrem toho na summite BRICS v New Dillí 28.-29. marca posúdiť iniciatívu Číny o zvýšení objemu vzájomných úverov v čínskej mene. Čínska Banka rozvoja pripravila už na podpis s partnermi memorandum o vzájomnom porozumení.
Pripomeniem, že už predtým sa lídri BRICS dohodli o vzájomnom účtovaní v národných menách.
Krajiny BRICS sa zároveň na sammite v New Dillí vyslovili za uregulovanie konfliktu v Sýrii a vyriešenie jadrového problému Iránu výlučne pomocou rokovaní. Podporili taktiež prolongovanie medzinárodnej misie v Afganistane. Po summite združenia v New Dillí o tom informoval premiér Indie Manmohan Singh.
AKO HODNOTÍ AGENTÚRA BLOOMBER ŠTÁTY BRICS...
Rusko, India a Čína sú v rebríčku najlepších štátov pre podnikanie podľa verzie agentúry Bloomberg. Preanalyzovala ukazovatele 160 krajín. Ale do definitívneho zoznamu zaradila iba 50, vrátane Ruska.
Hodnotenie prebiehalo podľa takýchto kritérií: stupeň ekonomickej integrácie, závislosť na globálnom trhu, cena pracovnej sily a pod. Zohľadňovalo sa tiež členstvo krajiny na WTO. Prvé miesto v ratingu Bloomberg obsadil Hongkong. USA sú na treťom mieste. Avšak podľa údajov analytikov agentúry najzaujímavejšie sú ukazovatele rozvíjajúcich sa krajín, zvlášť skupiny BRICS. Napríklad, Čína, Rusko a India sa dostali medzi štáty, ktoré značne zlepšili svoje pozície. Pokrok je očividný, ak sa zohľadnia makroekonomické ukazovatele vyspelých krajín, domnieva sa ekonóm Maxím Braterskij:
- Od začiatku roka oproti tomu istému obdobiu 2011 ekonomický rast v Rusku činil o niečo viac, ako 4%. Samozrejme, nie je taký, na aký sme si zvykli začiatkom rokov 2000, lebo vtedy sme zaznamenali rast 7-8%. A predsa ak sa Rusku podarí ostať na úrovni 4,5% v priebehu niekoľkých rokov, je to dobrý ukazovateľ. Pretože eurozóna je teraz v podstate v recesii. Američanom sa darí lepšie, ale ich tempo rastu neprevyšuje 2%. Ďalšie krajiny BRICS budú rásť dokonca rýchlejšie, ako Rusko.
Podľa jednotlivých ukazovateľov Rusko predbieha partnerov z BRICS. Ide o stupeň závislosti na svetovom obchode a kúpyschopnosť obyvateľstva. Čo do posledného kritéria, tak sme sa priblížili k jednému z lídrov rebríčka – Nemecku. Rating Ruska negatívne ovplyvňujú veľké dopravné náklady, ale začlenenie Ruska do WTO pomôže vyriešiť tieto problémy, domnieva sa ekonóm Alexej Deviatov, keď hovorí:
- Hodnotenie Bloomberg je adekvátne. Rusko naozaj je potenciálne veľkým trhom. Po 20 rokoch našej trhovej ekonomiky tento trh ešte vždy nie je nasýtený. Úroveň taríf je relatívne nízka, asi 10%, je to priemerná úroveň poplatkov z dovozu. Zníži sa asi o 7-8% v dôsledku začlenenia Ruska do WTO, takže ide o dobrý potenciál. Máme iné problémy, sú spojené s národnými aspektmi, ktoré sú dobre známe: byrokracia, korupcia a tak ďalej. Ak sa podarí ich vyriešiť, máme veľmi dobré perspektívy.