ATOMIST: Leukippos a Demokritos.
Zakladateľom Atomistickej teórie je považovaný Leukippos /asi 500-440 pr.Kr./ Najskôr sa predpokladalo, že Leukiposs je vymyslená postava. Ale novšie údaje v herkulovských papyrusoch sa objavili údaje, ktoré túto tézu vyvrátili, takže Leukippos nie je žiadna literárna fikcia. Jeho existenciu potvrdzuju aj správy Aristotela a Teofrasta. No aj napriek týmto skutočnostiam vieme o Leukippovi toho málo. Jeho učiteľom bol Parmenides a súčasníkmi Anaxagoras a Empedokles. Diogénes Laertský v jednom zo svojich diel spomína polemiku Melissa s Leukippom, keď vraj obaja riešia problém priestoru a prázdna. To dokazuje, že Leukippos existoval,a za jeho rodné mestá sú označované až tri: Milét, Eleya a Abdera. V Eley sa s najväčšou pravdepodobnosťou zúčastňoval na prednáškach Parmenida, a v Abdere sa stretol s Demokritom. Mesto Milét, kde žil, ale musel okolo r. 400 až 449 pr. Kr. opustiť kôli tomu, že tam vypuklo aristokratické povstanie. Podľa Aristotela a niektorých iných správ bol Leukippos autorom diela "Veľká sústava svetová", a tiež mu je poniektorými autormi prisudzované aj dielo "O rozume", ktoré je ale zas druhými pripisované aj Demokritovi. Teofrastos o Leukippovi píše: "Leukippos eleyský či milétsky /píše sa o ňom jedno i druhé/ sa pripojil k filozofii Parmenidovej, no nestotožnil sa s nim ani so Xenofanom v učení o súcnu. Lebo pokiaľ oni považovali vesmír za jediný, nehybný, obmedzený, ktorý nevznikol, tak Leukippos v celom súcne predpokladal atómy, ktoré sú najmenšie nedeliteľné častice, a tých je nekonečné množstvo, majú neobmedzené tvary, pritom sa pohybujú, čím neustále vytvárajú nové a ďalšie tvary, - a to večným vznikaním a zanikaním vecí. Tieto atómy nazýval bytím,pretože sa vznášajú v prázdne, ale to prázdno považoval za nebytie. Leukippos stanovil, že existuje: 1./ absolútne prázdno, v ktorom sa 2./ pohybujú atómy, a za 3./ to má za následok mechanickú nevyhnutnosť. Čiže bol prvý, čo vyriekol zákon príčinnosti a zákon dostatočného dôvodu. Lebo nič sa nedeje bez príčiny, ale všetko prebieha v zmysle "logu", t. z. nevyhnutne. Demokritos /nar. asi 460-380 pr. Kr./. Bol žiakom Leukippa, a teda je druhým zakladateľom atomistiky. Aj o Demokritovi sa nám zachovali len veľmi skromné správy. Pochádzal z Abdery v Trákii, a sám o sebe, podľa Diogéna Laertského, vyhlásil, že je o 40 rokov mladší ako Anaxagoras. Zdedil veľké bohatstvo po otcovi, čo mu umožnilo časté cestovanie po rôznych krajinách, o čom aj sám píše: "Zo všetkých svojich súčasníkov som prešiel najväčší kus sveta; vykonával som dôslednejšie skúmania než ktokoľvek iný, videl som veľmi mnoho podnebí a vypočul som si veľmi veľa učených mužov." Bol v Babylone, v Perzii, v Egypte, žil mnoho rokov v Aténach, o ktorých sa zmieňuje takto: "Prišiel som do Atén a nikto ma tam nepoznal." Nuž nevieme, či tento výrok mal byť sebachválou, alebo iba konštatovaním, že ešte nebol slávny. Ovládal filozofické učenia svojej doby, a ako o tom píše Diogenes Laertský, bol považovaný za jedného z najplodnejších filozofov tej doby; veď písal o etike, matematike, estetike, filológii a vyznal sa aj v technike a v hudbe. Jeho dielo sa stalo akousi starovekou encyklopédiou, lebo "premýšľal o všetkom." No pokiaľ Eleáti uznávali iba bytie, Leukippos a Demokritos uznávali popri bytí aj nebytie, t. z. učenie o prázdne. Pritom kládli dôraz na to, že bytie nie je jedno, ako učil Parmenides, ale je to mnohé, ktoré sa skladá z nekonečného množstva vecí, ktoré sa menia, neustále na seba pôsobia, a tak spojovaním a rozdeľovaním vytvárajú ďalšie veci, pričom jedny zanikajú a druhé vznikajú. Svet sa podľa Leukippa a Demokrita skladá z priestoru a hmoty, pritom priestor sa hmotou vyplňuje. Hmota je zložená z atómov, ktoré majú rozmanité tvary, a nepodliehajú žiadným vplyvom. Teda sa nezahrievajú, ani sa neochladzujú, nevlhnú, ani neschnú, nečernajú a nebelejú, ani vôbec nenadobúdajú iných kvalít. Sú jednoduché a kvalitatívne nemenné. Rozdielné sú iba v tvare, v usporiadaní a v polohe, to znamená, že sú vo večnom pohybe, ktorý je ich prvotným pohybom. A keďže atómy sú telieska a nie matematické body, majú aj svoju veľkosť a tým i váhu. Sú nedelitelné a nekonečné nielen čo do počtu, ale aj čo do tvarov. Vznikanie, zmena a zánik sú procesy mechanické, čiže uznávajú mechanický determinizmus a príčinnosť. Vesmír tiež považovali za nekonečný a rovnako nekonečný je aj počet svetov v ňom. Vesmír vznikol z rôznorodých atómov a to vírivým pohybom v kruhu; keď na seba tieto atómy narážali, vznikal guľovitý obal, v ktorom ťažžie atomy sa hromadili v strede guli a ľahšie na jej obvode. Odstredivou silou potom vznikali aj ďalšie vesmírne telesá; najďalej od Zeme je Slnko a nabližšie Mesiac. Svety vznikajú a zanikajú stále, a to mechanickým spôsobom. To všetko vzniká na základe nevyhnutnosti /logu/, pretože neuznávali náhodnosť. Náhody považovali len za nepoznané príčiny. Demokritos uznával dva druhy poznania: 1.pravé a 2. temné. Pravé vzniká na základe logickej úvahy, teda vďaka rozumu, a temné nám sprostredkuvávajú zmysly. Niektoré temné formy poznania majú viac či menej subjektívny charakter, keď to vysvetľuje aj na príklade chuti a hovorí, že jednému sa chuť javí tak a druhému onak, teda odlišne.Tým naznačil nedôverihodnosť zmyslovému poznaniu. Atómy a prázdno sú poznávané pravým druhom poznania, teda rozumom, ale aj temným druhom poznania, t. z. zmyslami. Tie však nám absolútne /metafyzické/ poznanie neumožňujú. V Demokritovom učení o spoločnosti a štáte sa nám zachovalo iba málo zlomkov; jeho učenie etické má individualistický charakter. Hovorí: "Byť dobrým človekom nespočíva iba v tom, že som spravodlivý, ale i v tom, že po spravodlivosti túžim." Pritom uprednostňuje striedmosť, rozvážnosť a spravodlivosť. Nie je ani proti bohatstvu, pokiaľ sa nadobudlo poctivou prácou. Túžba po peniazoch, ak je nenásytná, je oveľa neznesiteľnejšia ako krajná núdza. "Nepoctivý zisk škodí cnosti." Je proti zlodejskému a lupičskému nadobúdaniu zisku, lebo taký človek nemá duševnej radosti. Múdrosť prináša tri plody: dobre myslieť, dobre vravieť a dobre konať. Diogenes Laertský vymenuváva desiatky prác, v ktorých Demokritos rozvíja svoje učenie v oblasti matematiky, vo fyzike, v astronómii, botanike, zoológii a medicíne. Tieto diela sa bohužiaľ nezachovali. Toľko v stručnosti o atomistoch.
Július Suja-Žiak
