J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

PO KRK ZADĹŽENÁ EURÓPA! Slovensko pod priemerom. Aktuality, Eurostat dňa 23.4.2012. Eurozóna sa topí v poriadnych dlhoch. Na konci minulého roku dosiahla zadĺženosť štátov eurozóny astronomických 87,5 percenta hrubého domáceho produktu, v krajinách EÚ 83,5 percenta! Údaje uviedol Eurostat. Rekordná zadĺženosť je v krajinách, ktoré sú pred zrútením ekonomík. Napríklad v Grécku evidovali ku koncu roku 2011 zadĺženosť 165,3 percenta voči HDP, v Taliansku 120,1 percenta a v Írsku 108,2 percenta! Slovensko je so svojou 43,3-percentnou zadĺženosťou pod európskym priemerom. Za nami je už len Lotyšsko, Česká republika, Litva, Švédsko, Rumunsko, Luxembursko, Bulharsko a Estónsko. Estónsko, ako najmenej zadĺžená krajina EÚ voči HDP má zadĺženosť na úrovni 6 percent! Tieto čísla sú nelichotivé predovšetkým voči plánom EÚ a eurozóny znížiť zadĺženosť národných ekonomík pod 60 percent HDP. V súčasnosti má viac ako 60-percentnú zadĺženosť až 14 krajín EÚ. Len pre zaujímavosť, Nemecko má zadĺženosť 81,2 percenta HDP, Veľká Británia 85,7 % a Francúzsko 85,8%. Relatívne optimistická môže situácia v oblasti deficitu verejných financií. Napriek tomu, že plán je dostať ho pod 3 percentá, veľmi sa to nedarí. Ku koncu roku bol priemerný deficit v krajinách eurozóny 4,1 percenta, v krajinách EÚ 4,5 percenta. Optimismus je zatiaľ v tom, že medziročne sa podarilo znížiť deficit krajín eurozóny o 2,1 percenta, v prípade krajín EÚ o 2 percentá. Zadĺženosť krajín EÚ voči DPH ku koncu roku 2011. krajina: dlh/HDP (%) Grécko .................... 165,3 Taliansko................... 120,1 Írsko......................... 108,2 Portugalsko................107,8 Belgicko..... ................98 Francúzsko .... ............85,8 Veľká Británia ............ 85,7 Nemecko.................... 81,2 Maďarsko.. .................80,6 Rakúsko..................... 72,2 Malta........ ................ 72 Cyprus...................... 71,6 Španielsko................. 68,5 Holandsko.................. 65,2 Poľsko....................... 56,3 Fínsko....................... 48,6 Slovinsko................... 47,6 Dánsko...................... 46,5 Slovensko.................. 43,3 Lotyšsko................... 42,6 Česká republika.......... 41,2 Litva......................... 38,5 Švédsko.................... 38,4 Rumunsko................. 33,3 Luxembursko¨............ 18,2 Bulharsko.................. 16,3 Estónsko..................... 6 Zdroj: Eurostat V MÁJI SA CHISTÁ CELOSVETOVÁ REVOLÚCIA? AJ NA SLOVENSKU..! Aktuality, Bratislava, dňa 23.4.2012. Píše sa aj o Povstaní slovenského národa. Nastane globálna revolúcia? Blíži sa deň, keď povstane celý svet? Na internete sa objavujú správy, že ten deň sa blíži. Píše sa o Povstaní aj slovenského národa. Dňa 12. mája 2012 sa koná celosvetový protest proti problémom tejto spoločnosti. Ľudia chcú dať stopku korupcii, dezinformáciám a cenzúre! Nastane globálna revolúcia? Len pred niekoľkými mesiacmi sme sa presvedčili, že sila sociálnych sietí a najmä nesmierne odhodlanie ľudí, ktorým problémy nie sú ľahostajné, dokážu dať do pozoru politické špičky. Tvorcovia myšlienky Global Evolution Day dnes tvrdia, že k májovému protestu sa môže pripojiť každý, kto túži po zmene systému. Tvrdia, že je nemysliteľné, aby niekoľké finančné skupiny kontrolovali takmer celé prírodné bohatstvo, apelujú na všadeprítomnú korupciu, sociálne rozdiely, v žalúdku im leží Európska únia, NATO či OSN. Protest je namierený aj proti manipulácii cez médiá, kontrolovaniu internetu cez rôzne zákony, ktoré porušujú ochranu osobných údajov a informácií a k množstvu ďalších problémov, ktoré sa ľudí týkajú priamo alebo nepriamo. „Svet by sa mal spojiť v tento deň v duchu boja za budúce generácie, eliminovať environmentálne riziko a žiadať spravodlivosť. Zástupcovia, ktorých sme si zvolili sú povinní počúvať naše potreby. Nie sme tovar v rukách politikov a bankárov,“ píše Global Evolution Day na svojej sociálnej sieti. Zástupcovia na Slovensku zasa píšu: „Aktuálna distribúcia hospodárskych zdrojov je taká, že len málokto uniká z chudoby, alebo dennodennej neistoty. Budúce generácie sú odsúdené na prijatie "otráveného" dedičstva v podobe DLHOV a zničeného životného prostredia." „Je načase povstať a ísť do ulíc! Prišiel čas na zmenu, a nie sme sami! 12. mája 2012 vyjdú do ulíc desaťtisíce ľudí vo všetkých kútoch sveta! 12. mája budú ľudia protestovať v Španielsku, Anglicku, USA, Francúzsku, Nemecku, Austrálii, Taliansku, Grécku, Portugalsku, Srbsku, Kanade, Fínsku, Maďarsku, Holandsku, Belgicku a ďalších! Buď súčasťou zmeny ktorá sa skôr či neskôr uskutoční!," píšu na sociálnych sieťach tí, ktorí sa plánujú zísť 12. mája na Námestí SNP v Bratislave.Svoj deň nazývajú Povstaním slovenského národa. Chystá sa svetová revolúcia? SÚD NA ISLANDE SA DNES ZÍDE, ABY VYNIESOL ROZSUDOK BÝVAL0MU PREMIÉROVI. Island, dňa 23.4.2012. Súd rozhodol proti Geirovi Haardevovi, ktorý podľa žaloby a súdu je zodpovedný za globálnu hospodársku krízu v roku 2008. 61 ročný politik je jediným, ktorého potrestajú za chyby, keď sa dopustil jeho ekonomický blok vlády toho, že sa Islan dostal do krízy.. Môže dostať do 2 rokov väzenia. Príčinou krízy na Islande bolo prijaté Centrálnou bankou rozhodnutie o zjednodušení úverových pravidiel. V dôsledku toho krachovali 3 najväčšie národné banky. Kríza sa rýchlo rozšírila na celý finančný sektor a utrpela národná mena. Zahraničný dlh krajiny niekoľko krát prevýšil jej HDP. Podľa expertov kríza na Islande vyprovokovala globálnu hospodársku krízu. V CENTRÁLE EÚ SÚ ZREJME HLUCHÍ A SLEPÍ UŽ AKO V GRÉCKU?! Brusel, 26.4.2012. Dnes v Aktualitách.sk, ktoré sa mi nepodarilo otvoriť celý článok, tak som si prečítal iba nadpis:" Brusel si pridáva do rozpočtu, no štáty núti šetriť!" Tento nadpis mi privodil myšlienku, že títo "naši" bruselskí páni sa zrejme správajú ako farizeji, lebo ak krajiny EÚ nútia k prísnym fiškálnym opatreniam, aby sme si stále priťahovali svoje opasky, ale oni sa pritom správajú ako tí Gréci čo v dôsledku fingovanej slepoty a hluchoty obrali podvodmi vlastný štát o miliardy eur, tak rovnako aj ich správanie sa inak nedá vysvetliť, než tak, ako sa to vraví v tom našom ľudovom porekadle: vodu kážu a víno pijú! A my sa pýtame? Dokedy tento stav potrvá...?! Nebolo by načase ich vymeniť po vzoru ISLANDU ...?! Po tretí raz sa mi predsa len podarilo článok otvoriť a tu je jeho celé znenie: BRUSEL SI PRIDÁVA DO ROZPOČTU, ŠTÁTY ALE NÚTI ŠETRIŤ. Dńa, 26.4.2012,Brusel. Zdá sa, že Brusel sa opäť vyznamenáva. Po tom, čo Európska komisia prišla s návrhom navýšiť rozpočet Európskej únie o 6,8%, vynárajú sa otázky o avizovanej disciplíne, ktorú požaduje od štátov európskeho bloku. Nárast by mal byť navýšený o 9 miliárd eur, a to na celkových 138 miliárd eur! Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso počas prejavu nabádal k šetreniu, no o nejakom šetrení bruselských členov a úradníkov pomlčal.. Komisia sa ohrádza vyjadreniami, že je to dôležité k plneniu predchádzajúcich záväzkov EÚ, čím tak európski predstavitelia už dva roky intenzívne tlmočia vládam svoj postoj, aby zrazili verejné výdaje. Tým by chceli vraj dostať pod kontrolu dlhovú krízu. José Barroso, šéf komisie sa vyjadril, že návrh odráža záväzky, ktoré má únia. "EÚ musí tieto účty platiť," povedal Barroso. Krajiny v súčasnosti posielajú faktúry za programy, ktoré už boli odsúhlasené. Veľa z nich pokrýva viacročné obdobia. Už teraz sa však začínajú ozývať hlasy, ako sa k celej záležitosti postavia zástupcovia 27 štátov únie. Európska komisia bude mať zrejme silnú podporu od vlád, ktoré patria k významným prispievateľom do rozpočtu Európskej únie, píše portál novinky.cz. Niečo podobné je aj príklad z vlaňajška, keď Európska komisia i Európsky parlament požadovali navýšenie o 5%, no nakoniec sa to zrazilo na 2%. Tento rok však budú rokovania dlhé a budú prebiehať paralelne s rozpočtom na obdobie rokov 2014 až 2020, keď sa už začína hovoriť o bilióne eur. Posledné rozhovory medzi najväčšími prispievateľmi do rozpočtu sa niesli v duchu veľkých rozporov medzi vládami v Európe. Nemecko, Británia, Švédsko či Holandsko sú krajiny, ktoré chcú znížiť čiastku pre regionálny rozvoj najmenej o 100 miliárd eur. Tento argument sa však nepáči najchudobnejším krajinám EÚ strednej a východnej Európy, ktoré majú zo spomínaných peňazí významný prospech. Rozpočet na rok 2013 budú schvaľovať europoslanci a Rada EÚ zastupujúca krajiny únie. Budúci rok bude posledným zo sedemročného rozpočtového obdobia. Rokovania o ďalšom dlhodobom rozpočte na roky 2014 - 2020 sú sprevádzané s veľmi rozdielnymi názormi, najmä čo sa týka kohéznej politiky alebo nastavenia poľnohospodárskych dotácií. V EÚ UŽ PRI ZAVEDENÍ EURA VEDELI, ŽE GRÉCKO JE ČASOVANÁ BOMBA! 20.6.2O12 České denníky priniesli správu, kde sa môžeme dozvedieť pravdu o súčasných problémoch Grécka, keď píšu: "Evropská komise měla už při vzniku společné měny informace o tom, že Řecko je problémové a může znamenat riziko, ale nebrala je vážně." Napísal to nemecký týždeník Stern, ktorý má k dispozícii interný materiál nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. A ďalej sa dozvedáme, že: - Komisia dostala od štatistického úradu Eurostat varovani už v roku 1999. Úrad vtedy vyslovil podozrenie, že krajina manipuluje údaje o svojom deficite. To se potvrdilo až o niekoľko rokov neskôr. V máji 1999 napísal jeden z riaditeľov Eurostatu spolupracovníkovi vtedajšieho evrópskeho komisára pre hospodárstvo a menu Yvese-Thibaulta de Silguyho, že grécka vláda evidentne používá miliardové unijné transfery Aténam k upravovaniu údajov o gréckom rozpočte. Na začiatku nasledujúceho mesiaca sa vtedajší šéf europského štatistického úradu Yves Franchet upozornil na rovnaký problém generálneho riaditeľa EK pre hospodrstvo a financie. Ten mu podľa Sternu odpovedal: "Predpokladám, že Eurostat neplánuje robiť žiadne číselné korektúry, ani si nepraje pokračovať v debate na toto téma." Také Nemecko za vlády Gerharda Schrödera malo k dispozícii údaje o slabinách gréckeho hospodárstva, malých vývozoch a vysokej závislosti na dotáciach EÚ. Tie boli až peť percent HDP. Schröder vtedy svoju podporu zdôvodňoval postojom Evropskej komisie, ktorá hlasovala pre prijatie krajiny. Média pripomínajú, že vtedajší vodcovia pod jednotnou menou mysleli predevšetkým na integráciu. Vychádzali z toho, že jednotná mena krajiny spojí a zabráni budúcim vojnám. Grécko do menovej únie vstúpilo v roku 2001. A už o dva roky skôr - v prvej vlne - nesplňovalo konvergenčné kritéria!!!