J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

Medvedev: Demokracia je jediný politický systém, v ktorom sa môže Rusko rozvíjať, vyhlásil dnes ruský prezident Dmitrij Medvedev na svetovom politickom fóre “Moderný štát: štandardy demokracie a kritéria efektívnosti” v ruskom Jaroslavli. “Demokracia znamená rozvoj Ruska – ako ekonomického, tak aj politického systému,” konštatoval. Zároveň uviedol, že je dnešný stav demokracie v krajine vyšší ako tomu bolo pred piatimi rokmi, za jeho predchodcu premiéra Vladimíra Putina. “Demokracia sa rozvíja – to je normálne. Nebýva ukončená, keďže je to politický inštitút,” uviedol. Medvedev taktiež vylúčil možnosť, že by sa Rusko mohlo v súčasnosti alebo po rozpade ZSSR vydať cestou rozvoja, ktorú si zvolila Čína. “Máme dobré vzťahy s Čínskou ľudovou republikou, ale oni majú vlastnú cestu, pre Rusko táto cesta nie je možná,” deklaroval. Podľa neho Rusko sa vydalo najlepšou možnou cestou vývoja, po páde komunistického režimu, akú malo k dispozícii. “Za posledných 20 rokov pri moci boli v rôznej podobe stany orientované do stredu, ktoré sa pokúšali posúvať Rusko na ceste ekonomických zmien. Niečo sa darilo, niečo sa nedarilo, boli závažné, niekedy katastrofické chyby, boli aj úspechy, ale stále sme sa hýbali dopredu,” odpovedal na otázku, či by si vedel predstaviť inú cestu pre krajiny. “Ak by vás zaujímal môj osobný názor, ja by som inú cestu videl veľmi nerád,” priznal sa Medvedev. Prezident taktiež jasne definoval problémy, ktoré bránia rýchlejšiemu rozvoju demokratického režimu v Rusku. Podľa jeho slov sú to problémy, ktoré Rusko sužovali počas zmeny režimu v 90-rokoch, neprítomnosť povedomia o demokracii ako osobnej zodpovednosti a nepripravenosť a zlý stav politických organizácií. “Máme mladú demokraciu a nedokonalú demokraciu. Naše politické inštitúcie nie sú dokonalé, strany nie sú dokonalé, mnohé “rodinné znamienka” stranícky systém zdedil od sovietskeho režimu,” konštatoval Medvedev, s tým, že si ľudia len teraz začínajú uvedomovať, že členstvo v strane nemá byť súčasťou kariérneho posunu. Zlepšiť demokraciu v Rusku aj vo svete by podľa neho pomohlo aj jasné zadefinovanie štandardov demokracie. “Rovnako ako ľudské práva, štandardy demokracie musia byť medzinárodné uznané. Len to ich spraví účinnými, pričom je dôležite, aby spoločne vypracované štandardy neboli dvojaké, pretože každý na koho sa používajú, ich prispôsobuje pre seba,” podčiarkol Medvedev. Táto definícia by mala podľa neho pomôcť zabrániť omylom a predsudkom, s ktorým sa Rusko pravidelne stretáva. Sám však priznal, že konštruktívnu kritiku vníma pozitívne. Podľa Medvedeva by sa táto definícia mohla zakladať okolo piatich bodov: právne zabezpečenie humánnych hodnôt a ideálov; schopnosť krajiny zabezpečovať a podporovať vysokú úroveň technologického rozvoja, ktorá by zabezpečila vysokú životnú úroveň občanov; schopnosť štátu chrániť vlastných občanov pred posiahnutím na ich majetok zo strany kriminálnych organizácií; vysoká úroveň kultúry, prostriedkov komunikácie a výmeny informácií; právo na slobodné zhromažďovanie, mítingy a sloboda slova. “Vzniká otázka: <>. Môžem úprimne povedať, že len do určitej miery. Nie do konca. Ale sme na začiatku cesty,” vyhlásil Medvedev. Obvinenia o tom, že by v Rusku vládla totalita však odmietol. Podľa neho ľudia, ktorí to tvrdia, tak robia buď s istým zámerom alebo majú zlú pamäť. Za dôkaz považuje aj nespokojnosť občanov, ktorú vníma ako opak totalitarizmu. “Existujú ľudia, ktorí skutočne nie sú spokojní s tým, ako sa vyvíja situácia, ale to je normálne, to je demokracia. Existujú ľudia, ktorí aktívne proti tomu protestujú, to je tiež normálne, hlavne je, aby sa to dialo v medziach zákona, pretože, koniec koncov, demokracia je vážna aj preto, aby sme dosiahli nejaké iné ciele,” podčiarkol Medvedev. Ruská demokracia, podľa ruského prezidenta v posledných rokoch už dokázala svoje schopnosti. Ako poukázal, ešte nedávno, pred spustením ekonomických a sociálnych reforiem v krajine, nadobudlo slovo “demokracia” negatívny zmysel, niekedy až na úrovni vulgarizmu. “Iba teraz, keď sme po niekoľkých rokoch ekonomického rastu dosiahli zvýšenie životnej úrovne ruská demokracia sa konečne stala rentabilnou a dokázala svoju schopnosť,” apeloval na zúčastnených fóra. Počas niekoľkohodinovej diskusie sa prezident taktiež dotkol otázky ruských návrhov ohľadom systému európskej bezpečnosti. Priznal sa, že Rusko spoločne s diplomaciou USA, na čele s americkým prezidentom Barackom Obamom, pravidelne rokujú o tejto otázke, no západný partner prejavuje istú “žiarlivosť ohľadom tejto myšlienky”. “Myslím si, že treba sa trochu povzniesť nad touto žiarlivosťou a snažiť sa pozrieť pravde do oči. Bez vytvorenia tohto systému bezpečnosti, náš svet nedokáže normálne prežiť, a preto sme povinní vzájomne si pomáhať,” prízvukoval. Pritom nedostatky súčasného systému, ktorý mnohé krajiny považujú za dostatočný, poukázal na príklade reálnej situácie počas takzvanej päťdňovej vojny medzi Ruskom a Gruzínskom v roku 2008. “Ani jedna európska organizácia (pozn. EÚ, NATO, OBSE) nepomohla. Práve preto treba vytvárať funkčné úrady, do ktorých budú patriť členské štáty NATO aj štáty, ktoré nie sú členmi, a nejaké iné štruktúry, lebo je potrebné zozbierať všetky štáty, všetky spoločenské združenia a všetky vojenské aliancie. Musí to byť priestor, kde bezpečnosť nie je rozvrstvená a kde sa o nej bude rokovať v súvislosti so všetkými možnosťami,” vysvetlil. Takáto organizácia bude, podľa jeho slov, schopná riešiť podobné konflikty, ako ten pred dvoma rokmi. Medvedev sa venoval aj otázke obyčajných ľudí v politických zmenách. Podľa ruského prezidenta by sa v budúcnosti mohli oslabiť právomoci takých inštitúcií ako parlament v prospech priamej demokracie. “Domnievam sa, že epocha nepriamej demokracie v istom momente môže znova ustúpiť do značnej miery priamej demokracii, ktorá sa uskutočňuje cestou priameho hlasovania cez sieť a nielen ohľadom politických, ale aj mnohých iných otázok,” poukázal s tým, že moderné formy komunikácie ako internet otvárajú absolútne nové podmienky pre rozvoj demokracie v Rusku ale aj celom svete. Podľa neho sa súčasne surfovanie po webe praktický nelíši od hlasovania cez internet. “Každý raz keď si niečo kupujeme, objednávame služby – tak hlasujeme,” podotkol. Ruský prezident taktiež vyzval všetkých občanov, aby sa zapojili do modernizácie krajiny. Domnieva sa totiž, že to nie je úlohou len politických strán a elít, ale aj radových občanov. Údajne iba takouto činnosťou môžu reálne pocítiť uskutočňované zmeny. Ako uviedol schopnosť politických strán podieľať sa na tejto aktivite je vždy obmedzená hranicami rozvoja politického režimu, ale aj tie, napriek svojím nedostatkom, ktoré má aj vládna strana Jednotné Rusko, majú dostatok priestoru, aby sa do modernizácie zapojili. Medvedev sa nevyhol ani otázke extrémizmu na území Severného Kaukazu. Podľa jeho slov, stabilizácia situácie sa dá dosiahnuť spojením ekonomických reforiem a použitia sily. “S ozbrojencami sa netreba párať, ich treba ničiť, nič iné ľudstvo nevymyslelo,” povedal ruský prezident deň po teroristickom útoku na trhovisku vo Vladikavkaze, pri ktorom zahynulo 17 ľudí a viac ako 160 utrpelo zranenia rôznych ťažkosti. Dodajme, že ešte štvrtok prezident označil útočníkov za bastardov, ktorí uskutočnili barbarský čin voči nevinným civilistom, a ktorých treba potrestať podľa zákona, alebo zlikvidovať v prípade, že sa pri zadržaní budú brániť. Na fóre uviedol, že v takých prípadoch sa synonymom demokracie stáva Trestný zákonník. Predísť opakovaniu takých tragédií má ale podľa neho nie vojna, ale boj s korupciou a nezamestnanosťou. Na medzinárodnom fóre v Jaroslavli sa v tomto roku zišlo viac ako 500 expertov z 35 krajín, vrátane členov diskusného klubu “Valdaj”, v ktorom Slovensko zastupuje bývalý predseda vlády a exminister spravodlivosti Ján Čarnogurský. 2./ RUSKO JE ZA UPEVŇOVANIE PRIATEĽ. VZŤAHOV ZO ZÁPADOM. Obyvatelia Ruska začínajú mať lepší vzťah voči ďalekému zahraničiu a s určitou skepsou berú blízkych susedov: Gruzínsko, Litvu a Lotyšsko. Tieto údaje zverejnilo Centrum na prieskum verejnej mienky Jurija Levadu. Sociológovia sa opýtali 1600 respondentov zo 45 regiónov Ruska a väčšina z opýtaných odpovedala, že krajina má upevňovať vzájomne výhodné styky so Západom. V priebehu 12 rokov počet obyvateľov Ruska, ktorí majú takýto názor, sa zvýšil zo 46 na 74%. Avšak vzťahy s blízkymi susedmi v postsovietskom priestore sa zhoršili. Za najnepriateľskejšie naladenú krajinu u nás označujú Gruzínsko (50% respondentov). Na druhom mieste je Lotyšsko (35%) a Litva (34%). „Ľudia majú vážne dôvody pre takýto záver“, - povedal Hlasu Ruska generálny riaditeľ centra Za spravodlivú zahraničnú politiku Sergej Zacepilov: - Prvou príčinou je to, že obyvatelia krajín Západnej a Strednej Európy vyzerajú dobroprajnejší voči Rusku, ako naši bývalí spoluobčania zo Sovietskeho zväzu, napríklad, obyvatelia Pobaltia. Vytvára sa tam negatívne ovzdušie okolo rusky hovoriaceho obyvateľstva, tak zvaných neobčanov, dochádza tiež k prejavom neonacizmu. Čo sa týka Gruzínska, tradičné priateľské vzťahy s gruzínskym ľudom podkopali vážne problémy spojené s päťdňovou vojnou medzi Gruzínskom a Južným Osetskom v auguste roka 2008. Je tu dojem, že v ďalekom zahraničí máme viac priateľov, viac pozitív, ako u najlepších susedov. “Kladný vzťah ľudí voči ďalekému zahraničiu je výsledkom štátnej politiky krajiny. Ruské vedenie sa aktívne sústredilo na nadviazanie dialógu s krajinami EÚ a USA”, - hovorí vedúci Centra analýzy medzinárodnej politiky Ústavu globalizácie a sociálnych hnutí Michail Najžmakov. A táto politika prináša svoje ovocie. Sociologický prieskum ukázal aj kladný vcelku vzťah obyvateľov Ruska voči islamskému svetu. 62% opýtaných je za upevnenie s nim vzájomne výhodných vzťahov, iba 25% trvá na tom, že sa treba od neho dištancovať. Politológ Michail Najžmakov vysvetľuje to tým, že Rusi aktívne navštevujú turistické krajiny s moslimským obyvateľstvom – Turecko, Egypt, Tunis, a nemajú dôvod chovať nevraživosť voči ich pohostinnému obyvateľstvu. K tomu, je presvedčený politológ, väčšina obyvateľov Ruska staršieho veku si pamätá na to, že ZSSR rozširoval svoje styky a nachádzal strategických partnerov v islamskom svete.