PYTAGORAS A PYTAGOROVCI.
Pytagoras /asi 571-497 pr.Kr./ O Pytagorovi sa toho zachovalo veľmi málo, preto budeme vychádzať z neveľkého množstva zachovaných zlomkov a z toho, čo o ňom napísali starší pytagorovci:Najznámejší z nich sú Alkmaion - lekár, fyziológ a literárne plodný Filalaos, /Koperník staroveku, ako je tiež nazývaný, lebo neveril, že Zem je stredom vesmíru./ K nim treba priradiť aj Archytasa a Lysisa, no celkom ich bolo okolo 40 až 60, ale viacerí zahynuli v bojoch s povstalcami v Krotonu. Pytagoras najprv žil na ostrove Samu, a to v období rozkvetu hospodárskej a politickej moci. Tá však bola zvrhnutá, a po moci agrárnej aristokracie došlo k nastoleniu tyranie Polykrata. Takže s najväčšou pravdepodobnosťou, táto zmena viedla k tomu, že Pytagoras z tohto dôvodu sa rozhodol odísť do južnej Itálie. Aristoxenos o tom píše, že keď mal Pytagoras 40 rokov a nemohol sa zmieriť s Polykratovou tyraniou, rozhodol sa emigrovať do mesta Krotonu. Tu sa vytvoril spolok pytagorovcov, ktorý predstavoval stranícku organizáciu tamojšej aristokracie. Odbočky tohto spolku sa potom vytvorili po celom Veľkom Grécku asi v desiatich známych mestách, akými boli Herakleia, Sybaris, Tarent, Kroton, Metapontion, Rhegion, Himera a ď. Všetci členovia tohto spolku boli aktívnymi odporcami otrokárskej demokracie a všade tam, kde táto demokracia zvíťazila, boli pytagorovci prenasledovaní. Preto nenávisť otrokárskej demokracie k Pytagorovi a k jeho prívržencom v nejednom prípade prerástla aj v otvorený boj. Tak napr., keď okolo r. 510 pr.Kr. v meste Sybaris zvíťazili demokrati a pytagorovci boli vyhnaní, tak aristokrati z mesta Kroton sa pomstili tým spôsobom, že pod vedením urasteného a chrabrého atléta Milona, ktorý bol ovenčený šiestimi titulmi olympijského víťaza, prepadli toto rozvíjajúce sa obchodné mesto Sybaris a zrovnali ho so zemou. Po tomto víťazstve aristokracie v Krotone, ale nastáva proti Pytagorovcom povstanie, a tí sú napokon z Krotonu vyhnaní. Toto víťazstvo otrokárskej demokracie sa v ďalšom období rozmohlo po celej južnej časti Itálie, takže skoro všetkých členov pytagorovského spolku buď povraždili alebo upálili. Takto to uvádza jeden z vedúcich demokratických politikov Krotonu, Diodoros. Ale aj napriek tejto pohrome spolku, sa otrokárskej demokracii celkom pytagorovcov vyhladiť nepodarilo, lebo ich politická činnosť pretrvávala ešte asi ďalších 200 rokov. Zrejme z rovnakého zdroja je známe aj to, že Pytagoras sa nepodieľal na moci žiadnej vlády v Krotone ani inde, no ako hlava spolku pytagorovcov, bol v tomto období najvýznamnejším ideológom gréckej aristokracie v celom Veľkom Grécku. Navyše, bol uznávaným a autoritatívnym vodcom. A bol to vraj on, ktorý "pestovanie lásky k múdrosti" nazval filozofiou. Pytagoras svoju filozofiu postavil na troch pilieroch: na morálke, na náboženstve a na vedeckom poznaní. Pri šírení svojich názorov sa pytagorovci pridržiavali prísnych zásad, ktoré mali ezoterický charakter, t. z., že boli určené len zasvätencom a nesmeli sa šíriť medzi nestraníkmi spolku. No exoterické učenie to už bolo určené aj pre širší okruh občanov, preto mohlo byť šírené už aj medzi nestraníkmi. Ich heslom bolo:cti a miluj bohov a svojich hrdinov.Pokiaľ prírodná filozofia miléťanov za prazáklad súcna považovala raz "vodu" či "apeiron," alebo "vzduch," tak pytagorovci za prazáklad všetkého považovali iba "čísla." Podľa nich tvorili podstatu celého súcna, a jeho kvantitatívnu stránku merali číselnými výrazmi. Vo filozofickom myslení to bol veľmi významný predel, najmä preto, že povýšili filozofiu na vyšší stupeň rozvoja, a to do roviny abstraktného uvažovania. Pytagorovci vychádzali z toho, že v prírode sa všetko meria, čiže sa podriaďuje číslu, a preto číslo je podstatou všetkých vecí. Poznať svet, znamená poznať čísla, ktoré tomuto svetu vládnu. Pytagorovci v číslach videli to, že dávajú veciam podstatu a princíp, pretože vo vedách čísla zaujímajú prirodzene prvé miesto. V nich videli viac ako napr. miléťania v ohni či vode atp. Čísla znamenali pre pytagorovcov spravodlivosť, harmoničnosť, a aj preto celý vesmír považovali za harmóniu čísiel.Veľmi jasne to uvádza i Aristoteles vo svojej Metafyzike.Pytagorovci rozlišovali čísla párne a nepárne, keď čísla párne boli nedokonalé, ale čísla nepárne boli dokonalé. A za základ všetkých čísiel, považovali jednotku. Číslu "desať" prisudzovali božský charakter, lebo ho považovali za najdokonalejšie. Číslu 1 zodpovedal bod. Číslu 2 zodpovedala čiara,resp. úsečka. K číslu 3 prisudzovali plochu, štvorec, a číslu 4 kocka, resp. kváder. Mladší pytagorovci, ktorých bolo veľa, neskôr túto metafyziku čísiel rozšírili natoľko, že napr. k číslu 2, ktoré už určovalo úsečku, prisúdili aj spravodlivosť. A k číslu 3, ktoré označovalo plochu či štvorec, prisúdili aj manželstvo. Zdravie sa označovalo číslom 7. A k láske a priateľstvu prisúdili číslo 8 atp. Pytagorova veta - súčet štvorcov nad oboma odvesnami pravouhleho trojuholníka je rovný štvorcu nad preponou, - to bol na tú dobu vrchol inteligencie a abstraktného myslenia. Táto veta Pytagora, je dodnes klenotom matematiky, rovnako ako poučka o súčte uhlov trojuholníka. Ich rozvoj vo filozofii čísiel znamenal aj rozvoj kategórie kvantity. No a pytagorovci rovnakých úspechov dosiahli aj v astronómii, ktorú nazývali "sférikou." Hlásali, že pohyb nebeských telies je podriadený matematickým vzťahom, čo zodpovedalo zákonitostiam pohybu týchto telies vo vesmíre.Túto zákonitosť považovali za akúsi "hudbu sfér", od ktorej bol iba krôčik ku skúmaniu a k štúdiu hudby, kde výška tónu struny je závislá na jej dĺžke.I keď je pravdepodobnejšie tvrdenie, že Pytagoras počúvajúc dopad kováčskeho kladiva na kovadlinu, čo vyvolávalo v jeho sluchu istú harmoničnosť zvuku. Pytagorovci poznali desať nebeských sfér, po ktorých sa pohybuje 10 planét: Merkur, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn, Slnko, Mesiac, Zem, Mliečna dráha a Protizem. Primyslená "Protizem" mala doplniť božské číslo do plnej desiatky. Podobne ako rozvinuli učenie o číslach, rozvinuli aj učenie o protikladoch; napríklad sú to čísla párne a nepárne. A tieto protiklady, keďže sú obsiahnuté i v ostatných číslach, sú základom všetkého súcna. Takže tieto sú zároveň aj zdrojom pohybu, lebo sú obsiahnuté v každej veci tohoto súcna. Svetom vládnu čísla, a to predovšetkým vo svojich protikladných určeniach, z ktorých sa svet skladá. Týchto protikladov poznali 10 druhov; obmedzené a neobmedzené, párne a nepárne, jediné a mnohé, rovné a krivé, pravé a ľavé, mužské a ženské, pokojné a pohyblivé, svetlo a tma, dobré a zlé, štvoruholné a rôznostranné. Najvyšším zákonom, ktorému sa podriaďuje celé súcno, je iba hudba sfér, teda harmónia. V nej je boj protikladov vylúčený. Toľkoto v krátkosti o Pytagorovcoch.
Július Suja-Žiak
