J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

RUSKO ZAČALO NOVÚ ETAPU SVOJHO ROZMACHU. Druhý polrok 2011 nebude veľmi stabilný čo sa týka financií pre svetovú ekonomiku.Sarkozy a Merkelová sa v utorok /16.8.2011/ stretli v Paríži s cieľom nájsť riešenia dlhovej krízy v eurozóne a upokojiť nervózne trhy. Zároveň vyzvali 17 členských štátov eurozóny, aby sa zaviazali k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu, ktorý by zapracovali aj do svojich vlastných ústav najneskôr do leta budúceho roka. Iba tak by sa aj ďalší členovia eurozóny potom mohli pokúsiť spolu s Nemeckom a Francúzskom o vytvorenie jednotnej ekonomickej vlády. "Túto ekonomickú vládu by tvorili šéfovia štátov a vlád eurozóny, ktorí by sa schádzali dvakrát do roka a v prípade potreby aj častejšie. Vláda by zároveň volila prezidenta na 2,5-ročné obdobie," uviedli obaja prestavitelia Nemecka a Francúzska. Nuž a ako to všetko s krízou v Európe dopadne, dnes nevie s istotou povedať nikto, preto treba iba dúfať, že riešenie sa predsa len bude musieť nájsť, lebo inej alternatívy nieto! Aj v USA ďalej pokračuje krach bánk a dohoda demokratov s republikánmi krízu ešte neodstraňuje, ale iba odďaľuje. Nech sa na USA pozeráme tak alebo onak, jedno je isté, že blahobyt občanov, na ktorý si za tie roky zvykli, je už nenávratne preč, a nech je im útechov aspoň to, že sa zatiaľ zachránili pred defaultom, i keď natrvalo ešte nie pred krízou. Snemovňa reprezentantov amerického kongresu síce schválila zákonodarný akt o zvýšení stropu štátneho dlhu, ktorý bude zvýšený o 2,1 trilióna dolárov a rozpočtové výdavky sa skrátia o 2,5 trilióna, ale až v priebehu 10 rokov. Tieto nelichotivé čísla, ktoré sa rátajú v triliónoch, sa však Ruska dotkne čo najmenej. Taký názor vyslovil aj profesor Vysokej školy ekonomickej a člen Generálnej rady Jednotného Ruska, Andrej Chazin. Rusko mohlo v roku 2008 prežiť krízu v dôsledku nahromadenia veľkých peňažných rezerv, a to s najmenšími strátami. „Na rozdiel od iných krajín, kde sa oklieštili sociálne programy, no v našej krajine sa také programy iba rozširovali“, - podčiarkol Chazin. Aj premiér Ruska V. Putin na adresu USA vyhlásil: "Vítam dohody Bieleho domu so zákonodarcami od republikánskej strany, pretože default by mohol vyprovokovať systémové zlyhanie aj celej svetovej ekonomiky." Ale na zvýšenie úrovne štátneho dlhu má taký názor, že "ten iba odkladá riešenie problému amerického hospodárstva, ktoré parazituje na monopole dolára." Z uvedeného hodnotenia je zrejmé, že samotný skutkový stav oboch, donedávna najväčších ekonomík sveta USA a EÚ vyplýva, že obidve tieto svetové ekonomiky sú vážne choré a je preto veľké nebezpečenstvo, že by svoje svetové popredné pozície mohli natrvalo stratiť. To, ako sa podarí politickým elitám oboch hospodárskych sústav, tento problém permenanetnej recesie, či vlastne pokračujúcich kríz vyriešiť a úspešne sa popasovať aj s problematickými kauzy EÚ: Grécka, Írska, Portugalska či Talianska a Španielska, to zrejme ukáže iba čas. Preto treba dúfať a hľadať východiská, ktoré by zabránili aj najväčšiemu doterajšiemu strašiaku, t. zn. rozpadu EÚ. Popritom ruskí ekonómovia bilancujú čísla celkom protichodné od tých naších, lebo za prvých šesť mesiacov tohto roka bolo do ruskej ekonomiky vložené vyše 27 miliárd dolárov priamych investícií. Je to o tretinu viac ako za to isté obdobie v roku 2010. O takýchto číslach informoval premiér ruskej vlády Vladimír Putin v stredu 20. júla 2011 na vládnej komisii pre zahraničné investície, keď podčiarkol: „V budúcnosti máme všetky možnosti, aby sme mohli vyjsť na úroveň 60 až 70 miliárd priamych investícií ročne a celkovo tak zaistili pozitívnu rovnováhu prílivu a odlivu kapitálu.“ Obama pri hodnotení obchodných vzťahov s Ruskom pri poslednej návšteve vyhlásil aj toto: "V rusko-amerických vzťahoch v posledných dvoch rokoch došlo k obrovskému pokroku a kľúč k postupu v týchto vzťahoch je v oblasti hospodárstva. Rusko má obrovský potenciál, a to nielen vďaka svojim prírodným zdrojom a surovinovým odvetviam," zdôraznil Obama, keď slova chvály otvorene vyjadril na adresu najmä ruskej vedy a vedcov, keď povedal: "V Rusku sú neuveriteľne nadaní vedci, matematici a inžinieri." A hneď sa aj obrátil na ruského prezidenta so slovami: „Myslím si, že prezident Medvedev má úplnú pravdu: ak budeme pracovať ako partneri, budeme môcť rozšíriť náš obchod“, - poznamenal prezident USA. Označil to za úspešný spoločný kurz „reštartovania“ spolupráce medzi Moskvou a Washingtonom. A kde inde by sa táto spolupráca mala s úspechom odohrať a upevniť ako na Medzinárodnom leteckom salóne MAKS 2011, ktorý sa uskutočnil v meste Žukovskij pri Moskve 16. - 21. augusta 2011. Tu návštevníci na vlastné oči sa presvedčili o úspechoch obidvoch krajín v tejto oblasti. A čo je na tom zvlášť potešujúce, že si vzájomne odkryjú karty, a to práve vo vojenstve, v ktorom obe krajiny vo svetovom meradle dominujú. Ruským partnerom Američania ukážu popri svojom útočnom lietadle Thunderbolt, aj protiloďové lietadlo P-3C Oriona a tiež dopravný stroj C-5 Galaxy. Naopak zas Ruská korporácia Sukhoi im, ako aj obecenstvu poprvýkrát ukáže viacúčelové stíhačky Su-35 a Su-32, bombardér Su-30 a civilné lietadlo SuperJet SSJ-100.Celkovo sa predstaví ale viac ako 200 lietadiel, vrtuľníkov a nepilotovaných lietadiel ruskej výroby. Tejto slobodnej výmene odkrytia technických tajomstiev z oblasti vojenstva, sa uskutočnili aj lety nad územím Ruska za prítomnosti vojenských pozorovateľov z USA v dobe 1. až 6. augusta 2011, a to v rámci medzinárodnej zmluvy o otvorenej oblohe. Na ministerstve obrany Ruskej federácie oznámili, že inšpektori poletia americkým lietadlom vybaveným špeciálnymi fotografickými prístrojmi, ktoré prešli spoločnou kontrolou. Trať letu bola presne odsúhlasená aj ruskou stranou. Medzinárodná dohoda - Otvorená obloha - bola podpísaná v roku 1992 a umožňuje overenie si údajov o zbraniach a dislokovaní vojsk inej strany. Jej signatármi je 35 krajín z celého sveta. Je to ten najvýznamnejší krok smerom k mierovému spolužitiu najsilnejších vojenských mocností sveta, ktorý dáva nádej na globálnu mierovú koexistenciu našej planéty aj s možnosťou vylúčenia akýchkoľvek lokálnych vojen, ktorých sme sa ešte stále nezbavili! Dalo by sa preto povedať, že v istom zmysle tohto zbližovania boli aj Letecké dni v Moskve na letisku maršála ŽUKOVA v dňoch 18. a 19. 8. 2011. Leteckým a akrobatickým majstrovstvom tu ruskí piloti očarili svet svojim inpozantným predstavením, ktoré mohlo sledovať za krásneho počasia na desaťticíce divákov nielen z Moskvy či celého Ruska, ale aj zo zahraničia. Ruské média už dlhšiu dobu avízovali, že sa pripravuje letecký salón MAKS 2011 v Moskve a že pri tej príležitosti sa uskutoční aj letecká šou na Žukovovom letisku. Dopredu bolo oznámené, že to bude prelomová udalosť, na ktorej sa predstavia viaceré novinky z oblasti leteckej techniky. A tak sa na rozsiahlych priestoroch skutočne aj predstavili nové druhy bojového letectva, kde boli nielen frontové stíhačky a bombardéry, ktoré sú v súčasnosti vo výzbroji, ale aj nové prototypy lietadiel, ktoré budú v ruskej armáde už v najbližších dňoch brázdiť oblohu. Pokiaľ niektoré lietadla, ako napríklad T 50 iba skúšajú, tak iné, už sériovo vyrábané frontové bombardéry SU 34 sú vo výzbrojio Vojensko-leteckých síl Ruska. Zváštnosťou tohto viacfunkčného lietadla je práve tá skutočnosť, že ako vydarený konštrukčný typ, ktorý môže z Moskvy do Vladivostoku vzdialenosť niekoľkých časových pásiem prekonať s dvoma tankovaniami vo vzduchu, tak v prípade vojenského využitia sa stane s minimálnou úpravou nosičom rakiet, čím prejde do kategórie bojového lietadla. Vladimír Putin na salóne MAKS 2011 vyhlásil: "Rusko zavŕšilo konsolidáciu leteckého priemyslu a považuje letecko-kozmické odvetvie za absolútnu strategickú prioritu svojho rozvoja." Takto to povedal premiér Vladimír Putin na 10. jubilejnom Medzinárodnom letecko-kozmickom salóne MAKS v meste Žukovskij. Ruský premiér zároveň poznamenal, že rozvoj leteckého priemyslu a kozmického odvetvia znamená nielen prestíž krajiny, ale tiež jej obranyschopnosť a vytvorenie podmienok pre technologický rozvoj: - Toto všetko sú úspechy moderného Ruska, stelesnenie práce našich odborníkov, ktorí obrodzujú a rozvíjajú najlepšie tradície ruskej výroby lietadiel a kozmickej techniky. V rokoch 2009-2011 štát vyčlenil na podporenie ruského letecko-kozmického komplexu vyše 270 miliárd rubľov. Dokonca v krízovom období sme neskrátili ani jeden letecko-kozmický program. Rusko obnovuje výskum Slnečnej sústavy, rozvíja orbitálnu skupin vrátane systému GLONASS. Predseda vlády sa podrobne oboznámil aj s expozíciou leteckého salóna a sledoval ukážkové lety. Hlavnou senzáciou sa stal prvý let pre divákov stíhačiek piatej generácie PAK FA, ktoré sa môžu objaviť vo vojenských útvaroch už v roku 2016. Putin si prezrel salón a kabínu nového civilného lietadla MC-21, prezrel si expozíciu konštruktérskeho byra Sukhoia iných najväčších výrobcov, hovoril s ruskými letcami a konštruktérmi. Navštívil tiež pavilón detskej a mládežníckej tvorby. Tam mu mladí vynálezcovia ukázali tiež aj svoje diela. V prítomnosti Putina bol podpísaný rad dohôd a obchodných kontraktov. Napríklad, Rostechnológie a americký koncern Boeing rozširujú spoluprácu v oblasti výroby a spracovania titánu. Predseda vlády zvlášť podčiarkol, že štát v prvom rade sa chystá starať sa o technickú modernizáciu a modernizáciu výroby, vedeckých organizácii, bude pomáhať ruským spoločnostiam vystupovať na globálne trhy. - Tu, v meste Žukovskij, prebieha vytvorenie nášho národného centra leteckého priemyslu, do ktorého sa dostanú popredné vedecké konštruktérske byrá, ústavy, závody. Na základe centra v podstate bude sformované inovačné jadro domácej leteckej výroby. Počítame s tým, že to bude výskumný a výrobný klaster svetovej úrovne, - povedal Vladimír Putin. Odborníci uznávajú, že MAKS sa premieňa na jednu z popredných letecko-kozmických prehliadok sveta spolu s francúzskym Le Burget a britským Farnborough. V tomto roku sa na ňom zúčastňuje vyše 800 spoločností zo 42 štátov. Na predchádzajúcom výstavnom salóne to boli výrobky zo 735 spoločností z 34 krajín sveta. Je tu vidieť jasný nárast záujemcov a vystavovateľov. RUSKO PLÁNUJE do zbrojného priemyslu investovať 10 miliárd eur. Dnes 7.10.2011. Ruský premiér Vladimir Putin v piatok oznámil, že vláda investuje v priebehu najbližších troch rokov 10,2 miliardy eur do obnovy svojho zbrojného priemyslu. Podľa jeho slov 1 700 zbrojoviek krajiny potrebuje prejsť radikálnou modernizáciou. Premiér označil tento krok za nevyhnutný pre naplnenie ambiciózneho programu výroby nových zbraní. Do nich plánuje Rusko investovať do roku 2020 460 miliárd eur. Ruské zbrojovky čelia ostrej kritike vlády za to, že nedokážu splniť objednávky. Analytici z toho vinia korupciu, starnúce vybavenie a prerušené väzby medzi subdodávateľmi. Zdroj: SITA