J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

1./VOĽBY V RUSKU. 4.11.2911 Volieb v Rusku sa 4. 11. 2011 zúčastnilo viac ako 50% voličov. Predopkladá sa jednoznačné víťazstvo polit. strany Putin - Medvedev, Jednotné Rusko. Tajomník Ústrednej volebnej komisie informoval, že už asi 30 000 voličov mohlo hlasovať predčasne: geológovia, pastieri sobov, rybári a ľudia pracujúci na výmenu. Koniec volieb do Štátnej dumy. Podľa údajov ruskej Ústrednej volebnej komisie o 11:00. hodine ráno Moskovského času už spracovali takmer 95,71% hlasovacích lístkov. Strana Jednotné Rusko získava 49,54% hlasov. 7-percentnú bariéru /kôrum/ prekonávajú tiež komunisti (KSRF) – 19,16%, Spravodlivé Rusko - 13,22% a liberálni demokrati (LDPR) - 11,66% hlasov. Ostatné, tak zvané neparlamentné strany - Jablko, Správna vec a Patrioti Ruska neprekonali 7-percentnú bariéru, teda kôrum: Jablko - 3,30% Správna vec – 0,59% Patrioti Ruska - 0,97% Na voľbách sa zúčastnilo asi 60% voličov. Pre porovnanie: v roku 2007 aktivita činila takmer 64%. Za Jednotné Rusko vtedy hlasovalo o niečo viac, ako 64%. Komunisti získali vtedy asi 12% hlasov voličov. Liberálni demokrati a Spravodlivé Rusko získali asi 8%. Takže v novom parlamente Ruska sa trochu zníži reprezentácia Jednotného Ruska a zvýši sa počet predstaviteľov ostatných strán. Predbežne sa dá povedať, že zo 450 miest v Štátnej dume vládna strana dostane asi 235-240, komunisti obsadia o niečo viac, ako 90 miest v dume. Putin vyhlásil:štáty, ktorá sa pokúšajú „vyvážať demokraciu“ s pomocou vojenských metód, sa často stávajú spojencami deštruktivnych síl, ktoré stupňujú sociálne a etnokultúrne napätie vo svete. Túto mienku vyslovil ruský premiér Vladimir Putin v článku uverejnenom na jeho webu. Pritom, podľa jeho slov, dochádza s dobrými úmyslami k potláčaniu mezinárodnej legislatívy a státnej zvrchovanosti. V tejto sutuácii má Rusko zohrať dôstojnú úlohu stabilizujúceho faktora v medzinárodných vzťahoch. Je to diktované aj tým, že krajiny organicky zlučuju základy europskej civilizácie so sttáročnými zkúsenosťami spolupráce s Východom, kde sa dnes aktívne rozvíjajú nové centrá ekonomických síl a politického vplivu, poznamenal Putin. V. PUTIN O SOCIÁLNEJ POLITIKE. Dńa 13. 2. 2012. V najbližšie desaťročie budú investície do vzdelania dôležitou rozpočtovou prioritou Ruska . Premiér a kandidát na post prezidenta Vladimír Putin to vyhlásil vo svojom pravidelnom programovom článku. Tento pondelok ho zverejnili v denníku Komsomoľská pravda a je venovaný otázkam sociálnej politiky. Svoj článok Vladimír Putin zahájil tvrdením, že Rusko je sociálny štát. Ak dôkaz uviedol, že za posledné roky ide na sociálnu sféru vyše polovice všetkých rozpočtových nákladov krajiny. Všetko to je tak, súhlasí politológ Alexej Muchin, ale to nestačí: - Súhlasiť s tým, že sociálny štát sa vybudoval, je veľmi lákavé, aleje to ťažké – veď je veľmi veľké sociálne rozvrstvenie v spoločnosti. Vravieť o ideálnom systéme v Rusku z pohľadu sociálnej spravodlivosti dnes nemôžeme. Ale Vladimír Putin to aj sám chápe. Za svoj cieľ považuje vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti. V súvislosti s tým sľubuje aj naďalej indexovať dotácie a dôchodky a podčiarkuje pritom, že je nepriateľom zvýšenia dôchodkového veku. Bude sa pokračovať v pomoci rodinám s deťmi a práci v stimulovaní pôrodnosti. Podľa predsedu vlády, ak sa nerealizuje dlhodobý projekt demografického rozvoja Rusku, toto riskuje sa stať „prázdnym priestorom“, pretože jeho obyvateľstvo činí na dnešok pri všetkom obrovskom území, len 143 miliónov obyvateľov. Ak nič nerobiť, do roka 2050 zostane Rusov len 107 miliónov. Ale ak realizovať rozumnú demografickú politiku obyvateľov Ruska, v najbližších 40 rokov ich bude 154 miliónov. Rozpočtovou prioritou na najbližších 10 rokov budú investície do vzdelania. Reformy v oblasti zdravotníctva a vzdelania, ktoré sa uskutočňujú posledné roky, nepriniesli očakávaný výsledok. Za príčinu toho považuje premiér nízke mzdy zamestnancov rozpočtovej sféry. Vladimír Putin vo svojom článku sľubuje dosť konkrétne zmeny k lepšiemu lektorom vysokých škôl, učiteľom škôl, pracovníkom kultúry, vedeckých centrov a zdravotníctva. Nemenej dôležité je podľa Vladimír Putina obnoviť systém odborného vzdelávania, aby vysokokvalifikovaní robotníci činili do roka 2020 najmenej tretinu z celkového počtu. Je to už piaty článok, ktorý zverejnil Vladimír Putin pred voľbami. Prvý zverejnili v denníku Izvestija 16. januára. Autor v ňom autor uviedol výzvy stojace pred krajinou. O týždeň sa v denníku Nezavisimaja gazeta zjavil článok o národnostnej otázke. Následne zverejnili v denníku Vedomosti článok venovaný hospodárskemu rozvoju krajiny a minulý týždeň premiér nastolil v denníku Kommersant otázky demokracie v ruskom štáte. Tézy zo všetkých článkov vojdú do predvolebného programu kandidáta na post prezidenta Vladimíra Putina. Aj PROTESTY NA MÍTINGOCH V MOSKVE... Na povolenom mítingu v Moskve, na ktorom sa podľa údajov polície zišlo 25000 osôb, zneli výzvy bojovať za zrušenie výsledkov volieb v rámci zákonu. Poslanec za stranu Spravodlivé Rusko Ilja Ponomarjov vyhlásil, že opozícia nevystupuje proti niečomu, ale za čestné voľby a demokraciu. Organizátori tvrdia, že na Bolotnom námestí sa zišlo do 60000 osôb. Splnomocnenec pre ľudské práva v RF Vladimír Lukin hodnotil situáciu na mítingu ako ideálnu. Zdôraznil, že polícia objektívne informovala o mieste mítinga, ponechala prechod, organizovala autobusy a splnila všetky odporúčania obhajcov práv. Lukin podotkol, že “míting bol dobrou hodinou demokracie, poriadku a správneho správania v podmienkach otvorenej spoločnosti. Russia Now: 2./ BBC o Putinovi... Britská televizní společnost BBC zahájila promítání dokumentárního snímku o Vladimiru Putinovi – Putin, Rusko a Západ (Putin, Russia and the West). Takto shrnují Britové mezivýsledky prezidentství nynějšího ruského premiéra Vladimira Putina. Někteří v tom vidí snahu vnutit západním divákům určitý názor na Rusko. Čtyři díly dokumentárního seriálu ukazují čtyři nejvýznamnější období vlády Vladimira Putina. První díl se jmenoval „Vzít pod kontrolu“ (Taking Control) a vyprávěl o prvním prezidentském období Putina – 2000 až 2003. Jednalo se v něm o vítězství nového prezidenta, nástupce Borise Jelcina, nad čečenskými separatisty, o celkovém růstu blahobytu obyvatelstva, a o spolupráci Ruska a Západu po útoku teroristů z Al-Kaedy na WTC v New Yorku 11. září 2001. „To je vyprávění o tom, jak si vytýčil Putin cíl obnovit úlohu Ruska jako velmoci, a jaké to vyvolalo znepokojení ve světě“, říkají autoři. Tato slova v anotaci a očekávání voleb spolu se senzačním uznáním bývalého poradce Tonyho Blaira, že onen „špionský kámen“ skutečně existoval, nutí některé lidi k zamyšlení: proč tento seriál promítají právě teď? Pozorovatel rozhlasu Kommersant FM Konstantin Eggert říká, že neměli bychom v tom hledat žádný tajný smysl. Není to součást předvolební kampaně. Ale protože hodlá BBC široce informovat o prezidenstkých volbách v Rusku, můžeme film hodnotit jako součást „informace“. Ve skutečnosti drtivé většině obecenstva BBC je úplně jedno, kdo bude příštím prezidentem Ruska. Konstantin Eggert nevidí v tomto filmu nějaký signál Rusku ze strany Británie. Podle jeho slov je tento film společenské televize BBC, která nezávisí od vlády, součástí programu zevrubného informování o volební kampani v Rusku. Autoři filmu dali dohromady často protikladné názory. Jsou tam mj. interview šéfa prezidentovy administrativy Sergeje Ivanova bývalého ministra zahraničí Igora Ivanova, bývalého ministra ekonomického rozvoje Germana Grefa a nedávno poslaného do demise Alexeje Kudrina. Mezi západními účastníky filmu jsou bývalí ministři zahraničí USA Colin Powell a Condoleezza Riceová, a také bývalý kancléř SRN Gerhard Schröder. Podle názoru člena vedení strany „Jednotné Rusko“ Dmitrije Polikanova, nehledě na pokus ukázat kladné stránky prvních let Putinova prezidentství a zachovat nezaujatost, sledovali autoři dokumentárního seriálu také jiné cíle. Víte, teď je dobře vídět, že západní masmédia se pokoušejí narážet na to, že příští prezidentské volby budou nepoctivé a nespravedlivé. Myslím si, že je v tom velké přání zformovat jistý společenský názor. Ve druhém dílu „Demokracie vyhrožuje“ bude řeč o „oranžové revoluci“ na Ukrajině. Třetí – „Válka“ – bude vyprávět o gruzínské invazi do Jižní Osetie a o akcích ruské armády pro její odražení. Čtvrtý díl - “Nový start“ – pojednává o „restartu“ rusko-amerických vztahů. 3./Putinov rating rastie... Predseda vlády Vladimír Putin naďalej je lídrom medzi kandidátmi na prezidentský úrad, jeho rating v posledných dvoch týždňoch vyrástol zo 42 na 48%, oznámilo Všeruské centrum prieskumu verejnej mienky (VCIOM) po usporiadaní ankety. Ostatní kandidáti zachovali stabilné ukazovatele: 10% má Gennadij Zjuganov, 9% - Vladimír Žirinovskij, 6% - Sergej Mironov. Uzatvárajú zoznam Michail Prochorov (3%) a Grigorij Javlinskij (2%), - hovorí sa v správe VCIOM. Stretnutie V. Putin - H. Kissinger. 21.1.2012. Bývalý ministr zahraničí USA Henry Kissinger na setkání s ministerským předsedou Ruska prohlásil, že počítá s dalším zlepšením rusko-amerických vztahů. 4./Stretnutie PUTIN - KISSINGER. „Rusko-americké vztahy jsou jedněmi z klíčových ve světě“, řekl Henry Kissinger, „a doufám, že budou se rozvíjet i nadále, a že se zlepší v nejbližších měsících a letech“. Ruský premiér Vladimir Putin vyslovil názor, že Henry Kissinger je jedním z nejlepších expertů mj. v rusko-amerických vztazích. Jeden z oponentov oficiálnej politiky Ruska, emigrant Berezovskij, ktorý žije v Anglicku, napísaô osobný list ruskému patriarchovi, aby prevzal moc ako církevný hodnostár sám do svojich rúk a zrejme aby ju odovzdal opozičným silám! Samozrejme, že patriarcha mu na list neodpovedal a ani nikdy neodpovie! Lebo by to bolo hrubé porušenie zásad demokratickej spoločnosti. Veď nerešpektovať vôľu ľudu, ktorú by mal vyjadriť pri voľbách, je bezprecedentné porušenie všetkých ľudských práv! Najnovší rating/20.1.2012/. Predseda vlády naďalej je lídrom medzi kandidátmi na prezidentský úrad krajiny. Jeho rating v priebehu týždňa vyrástol zo 48 na 52%, uviedlo Všeruské stredisko na prieskum verenej mienky (VCIOM). Ruský premiér Vladimir Putin je i naďalej presvedčený, že systém protiraketovej obrany USA a NATO v Evrope je zameraný na to, aby neutralizoval raketový a jadrový potenciál Ruska. Dnes nás neohrozuje ani Irán, ani Severná Korea, - zdoraznil predseda ruské vlády v dokumentárnom filme Studená politika, ktorý vo štvrtok večer /26.1./ uviedol vo vysielaní ruský ústredný televízny program. Vladimir Putin vysvetlil, že systém bude mať pod dohľadom ruské územie až po Ural a tak bude kontrolovať miesta dislokácie ruských jadrových síl. Rusko a Amerika sa aj preto nemôžu dohodnúť o vytvorení EuroPRO. Podľa Moskvy sa tak porušuje jednostranný systém PRO USA a NATO, ktorý narúša rovnováhu síl v regióne. Aj preto Washington odmieta poskytnutie písomných záruk pri uzatvorení dohody v systéme PRO, že tento nebude namierený proti Rusku. RAITING LÍDRA KS na úrad PREZIDENTA narástol iba o 1%. Rating lídra Komunistickej strany RF Gennadija Zjuganova vyrástol z 10 na 11%. Počet voličov, ktorí chcú hlasovať za lídrov Spravodlivého Ruska a Jablka o týždeň sa znížil: z 5% na 4 poklesol rating Rating lídra Komunistickej strany RF Gennadija Zjuganova vyrástol z 10 na 11%. Počet voličov, ktorí chcú hlasovať za lídrov Spravodlivého Ruska a Jablka o týždeň sa znížil: z 5% na 4 poklesol rating Sergeja Mironova a z 2 na 1% - Grigorija Javlinského. Z 3 na 2% poklesol rating podnikateľa Michaila Prochorova. Ostatní kandidáti zachovali stabilné ukazovatele: 9% má líder Liberálnodemokratickej strany Vladimír Žirinovskij, 0 – gubernátor Irkutskej oblasti Dmitrij Mezencev, 0 – líderka nezaregistrovanej strany Voľnosť Svetlana Peunovová. Na ankete VCIOM sa zúčastnilo 1600 respondentov v 153 mestách a obciach 46 oblastí, krajov a republík Ruska. Štatistická odchýlka neprevyšuje 3,4%.