J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

1./KTO ORGANIZOVAL VŠETKY TIE VZBÚRY V EGYPTE? Dne 26.2.2012. V egptskej Káhire začíná súd so 43 aktivistami nevládních organizácií, ktoré sú obvinené zo získavania nezákonného financovania, ktoré prichádzalo zo zahraničia. Na lavici obžalovaných sedia občania USA a dalších cudzích krajín. Koncom decembra egyptské tajné služby vykonali prehliadky priestorov, v ktorých pôsobili nietoré nevládne organizácie. Časťi zamestancov týchto organizácií bolo zakázané opustiť krajinu. Egypt, kde teraz vládne vojenská rada, obvinil tieto nevládne organizácie z toho, že platili ľuďom za účasť na demonstráciach, ktoré boli namierené proti režimu. A keďže tieto nevládne organizácie financujú USA, tak tie ich vzápätí varovali, že tento štatút Egypta nie je možné prehodnotiť, lebo Egypt je aj prijemca americkej vojenskej pomoci, takže Káhira si nemôže prestať ctiť práva týchto nevládních organizácií. A keďže USA financujú mimovládne organizácie, ktoré v arabskom svete vyvolávali nepokoje a povstania, rozhodol sa Egypt vyhostiť amerických občanov. Za tým účelom, je pripravené k dispozícii aj súkromné americké lietadlo, ktoré zobralo v Káhire 7 občanov USA, no tí sú obvinení z nezákonného financovania mimovládnych organizácií v Egypte a zatiaľ majú zákaz vycestovania z krajiny. Ten bude zrušený až v stredu 29.2. Súd žaloby z občanov USA zatiaľ nestiahol, pokiaľ nezaplatia kaucie. Potom Američania môžu opustiť Egypt, ale iba po písomnom vyhlásení, že budú prítomní na súdnom pojednávaní. Zatiaľ nie je známe, či s krajiny môžu vycestovať aj ďalší zahraniční občania (Nemci, Nóri, Palestínčania a Jordánci), ktorí taktiež figurujú na zozname v danom prípade. Egyptská vláda tvrdí, že mimovládne organizácie fungovali nezákonne a v roku 2011 obdržali značnú zahraničnú finančnú podporu v celkovej sume 48,5 miliónov dolárov. Predpokladá sa, že peniaze poslúžili na podporu egyptských nepokojov a vzbúrencov, ku ktorým došlo začiatkom roka 2011 a boli použité na organizáciu hromadných protestov proti novej vojenskej vláde. Definitívne to potvrdí až súdny proces... AJ POVSTANIE V LÍBYI PREBEHLO PODĽA TOHTO SCENÁRA.. 6.3.2012. A výsledok je dnes taký, že lídri kmeňov vo východnej časti Líbye vyhlásili dnes svoju autonómiu od ústrednej moci v Tripolise. Informovali o tom miestne masmédiá. Šejkovia miestnych kmeňov, politici a velitelia bojujúcich ozbrojených zoskupení proti Muamarovi Kaddáfímu, vyhlásili nový federálny útvar na území bohatom na ropu rozprestierajúcom sa od zálivu Sirt po hranice s Egyptom s centrom v Bengázi. Asi 2000 delegátov špeciálne zvolaného Kongresu vyzvalo skončiť s epochou oddialenia národu od riadenia a vymenovali radu, ktorá bude riadiť nový región. Vyhlásili o zámere založiť nezávislé ministerstvá, vrátane silového a ropného rezortu. 1a./Aj polícia Indie vyhostila z krajiny občana Nemecka Zonntega Rainera Hermana. Podozrievajú ho z financovania protestných akcií proti uvedeniu do prevádzky atómovej elektrárne Kudankulam budujúcej za účasti Ruska. Indickí mocenskí predstavitelia odvolali predtým licencie u niekoľkých mimovládnych organizácií podozrivých zo spoluúčasti na protestných akciách proti výstavbe elektrárne. Experti sú presvedčení, že škandál okolo atómovej elektrárne Kudankulam a pozastavenie jej uvedenia do prevádzky, je umele vyvolaný, lebo je to výhodné konkurentom Ruska. Predseda vlády Indie Manmochan Singh si myslí, že za protestmi vôkol výstavby atómovej elektrárne stoja mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia. Predovšetkým z USA a takisto z niektorých európskych krajín. Podľa predsedu vlády tieto organizácie nepočítajú s potrebami Indie zvýšiť výrobu elektrickej energie. Vyšetrovanie vlády ukázalo, že mimovládne organizácie financujú vystúpenia nepriateľov atómovej elektrárne a označujú prevod peňazí ako pomoc invalidom. Pritom vyhostený občan Nemecka podľa údajov polície aktívne zbieral prostriedky práve na túto činnosť. Nepriatelia projektu verbovali okrem toho protivládnych radikálov, ktorí sa zároveň vyhrážali uskutočniť aj teroristické činy proti atómovej elektrárni. Uvedenie do prevádzky prvého energetického bloku atómovej elektrárne sa plánovalo na koniec roka 2011, ale v súčasnosti sa v dôsledku protestov domácich obyvateľov odročilo na neurčito. Riaditeľka Centra indických štúdií Ústavu orientalistiky Tatiana Šaumianová vysvetľuje škandál okolo atómovej elektrárne úspešnou konkurenciou Ruska so západnými krajinami: - Indický trh je rozsiahly, preto USA, ktoré už podpísali rad dohôd s Indiou ohľadne spolupráce v oblasti mierového využitia atómovej energie a takisto európske organizácie, pravdepodobne im prekáža táto výstavba atómovej elektrárne, ktorá je realizovaná s pomocou Ruska. Protesty oraginuzujú nie priamo, ale pomocou akýchsi mimovládnych organizácií, ktoré konajú na území Indie. A tak o indický atómový trh vznikol vážny konkurenčný boj medzi rôznymi silami. India je medzitým veľmi odkázaná a teda aj zainteresovaná na atómovej energetike. V podstate ona inej alternatívy ani nemá. Elektrárne na uhlie široko rozšírené v tejto krajine, značne škodia ekológii. Preto, aby sa vyriešil tento problém, indickí mocenskí predstavitelia vypracovali plán rozvoja atómovej energetiky, na ktorý chcú vydať do roka 2030 až 100 miliárd dolárov. 1b./Opozičná Sýrska národná rada (SNC) oznámila, že vytvára v Sýrii vojenského oddelenia pre dodávky zbraní Slobodnej sýrskej armáde. Podľa šéfa Sýrskej národnej rady, niektoré štáty súhlasili s dodávkami zbraní pre revolucionárov. Táto opozičná Sýrska národna rada /SNC/ chce takto prostredníctvom tohto vytvoreného oddelenia zabezpečovať dodávky zbraní pre povstalcov, aby sa tak vyhla priamym dodávkam zbraní zo zahraničia... Pozastavenie vojenskej pomoci, ktorú Západ poskytuje syrskej opozícii, prinútí povstalcov, aby si sadli k rokovaciemu stolu. Ruský premiér Vladimir Putin to vyhlásil vo štvrtok 1.3. 2012 pri stretnutí s redaktormi popredných zahraničných sdeľovacích prostriedkov. Považuje za krajne neprijateľný postup ak sa podporuje iba jedna strana konfliktu a čaká sa na to, až sa zlikviduje tá druhá strana. Rusko bude vždy presadzovať iba také uzmierenie, ktoré je založené na zmiernení a zastavení akýchkoľvek nepokojov ši občanskej vojny, - dodal premiér. Nechceme, aby sa opakovalo niečo podobné, ako bolo v Libyi, - zdôraznil Putin a dodal, že záujmy Ruska v Sýrii nie sú o nič väčšie než zájmy iných evropských krajín. 2./Grécko privatizuje a predáva aj prístavy, letiská a ... Ruský plynárenský gigant, Gazprom, prejavil vážny záujem o privatizáciu gréckej plynárenskej spoločnosti DEPA a prevádzkovateľa distribučnej plynárenskej siete Desf. Už sa dokonca aj stretli s najvyššími predstaviteľmi týchto spoločností. Niektorí odborníci predpokladajú, že Gazprom by za kontrolný balík akcií mohol zaplatiť asi 1,5 miliardy dolárov. Ruskí analytici tieto kroky očakávali, pretože Gazprom už niekoľkokrát deklaroval záujem vstúpiť na európsky trh, aby získal nových zákazníkov. Grécko je samo o sebe pre ruský plynárenský gigant dôležité aj svojou polohou, pretože grécke územie môže byť používané na tranzit do iných európskych štátov. Záujemcovia o plyn. O spoločnosti DEPA a Desf by okrem Gazpromu mohli prejaviť vážny záujem aj spoločnosti Sonatrach (Alž.), Gas Natural SDG SA (Špan.), GDF Suez SA (Franc.), Eni SpA (Tal.), OMV AG (Rak.) a i. Cena nerastného bohatstva. Grécka vláda okrem toho neskrýva snahu predať 35 percent akcií národnej ropnej spoločnosti ELPA a železiarskej spoločnosti Larco. Analytik Vitalij Michalčuk pre Russia Today avizuje, že vstup ruských firiem do tohto biznisu by tiež mal priniesť svoje ovocie. Poukazuje na to, že teraz je v’daka vážnej ekonomickej a finančnej kríze Grécko v tak zložitej situácii, že ceny týchto spoločností išli dole aj e teda výhodné ich kupovať práve v tomto období. Okrem toho, nerastné bohatstvo, ktorého sa biznis ponúkaných firiem týka, nemusia vyťažiť hneď, ale v čase, keď ceny nerastných surovín porastú. Zbohom prístavy a letiská. Grécko sa topí v dlhoch a aby mohlo čakať pomoc z Európy, musel sa zaviazať, že získa financie aj z privatizácie. A tak je na ponukovom lístku aj 49 percent akcií železničnej spoločnosti OSE, či dvanásť prístavov vrátane prístavov Pireus a Solún, či 29 letísk. Len pre zaujímavosť, prístav Pireus je najväčší prístav Grécka, má významnú dopravnú funkciu, spája Atény s ostrovmi a okolitým svetom, má významné turistické dopravné postavenie a je aj sídlom gréckej vojenskej flotily. Čo sa týka tohto prístavu, ten už bude mať svojho nového pána z Číny. Čínska štátna lodná spoločnosť COSCO už ohlásila, že 35-ročnej nájomnej zmluve prístavu Pireus. Zaplatia za to 3,5 miliardy eúr. COSC Ochce pritom investovať do jeho modernizácie 550 miliónov eur. Prístav Solún je druhým najväčším gréckym kontajnerovým prístavom po prístave Pireus. Funguje ako brána pre Balkán a juhovýchodnú Európu. Má jeden z najväčších osobných terminálov v Egejskom mori Predávajú aj zbrojovku. Na predaj sú tiež dostihová spoločnosť Odie, prevádzkovateľ stávok a lotérií OPAP, Grécke obranné systémy (EAS) a i. EAS sa venuje výrobe pechotných zbraní (pištole, samopaly, automatické pušky, guľomety...) zbraňových systémov (Artemis 30, Artemis 30/SKYGUARD), munície pre ľahké zbrane, stredné kalibre, výrobe delostreleckej munície, leteckých bômb a i. A za zmienku stojí aj plán ministra financií predať takmer 70 000 pozemkov vhodných na výstavbu budov a infraštruktúry pre rozvoj turizmu. Grécko tak napr. ponúka na odpredaj aj obrovský pozemok na jednom ostrove, keď grécky privatizačný fond vypísal už aj výberové konanie na využívanie rozľahlého pozemku na pobreží ostrova Korfu. Tender je súčasťou plánu Grécka na získanie finančných prostriedkov prostredníctvom predaja štátneho majetku. Peniaze majú vláde uľahčiť znížiť štátny dlh. Informovala o tom agentúra AP. GRÉCI PREDALI AJ KNÓSSKY PALĆ NA KRÉTE ČÍŇANOM. Vláda grécka sa rozhodla na 50 rokov dať do prenájmu Číne jednu z najznámejších pamiatok krajiny – Knosský palác na Kréte, kde podľa legendy bol labyrint, v ktorom žil mýtický Minotaurus. Takto Atény chcú naplniť štátnu pokladnicu, aby zaplatili veriteľom a mohli financovať rad sociálnych programov. Podľa neoficiálnych odhadov hodnota kontraktu môže dosahovať asi 25 miliárd eur. Toto rozhodnutie bolo vyvolané vážnymi finančnými problémami v krajine. ŽEBY POSLEDNÁ ŠANCA? 5.3.2012. Záchrana Grécka visí na vlásku, veritelia sa stále zdráhajú odpustit dlhy. Grécko vstupuje do rozhodujúceho týždňa, kedy sa ukáže, či o dohodnutú výmenu štátnych dlhopisov prejaví záujem dostatočný počet súkromých veriteľov. Pokiaľ nie, môže celá snaha záchrany Grécka pred bankrotom skončit fiaskom, upozorňuje list Financial Times (FT). Podľa jeho zdrojov sa objavujú práve v tejto dobe isté obavy, lebo veľa veriteľov sa zdráha pristúpiť na podmienky výmeny. Takže nám neostáva nič iné ako čakať... A AKO SI ŽIJÚ GRÉCKI PENZISTI...? Grécka penzistka si na televíznej obrazovke vo večerných správach /STV/ dňa 5.apríla 2012 sťažuje: "Nedostala som v r. 2012 Veľkonočný, 400 eurový finančný bonus ako v minulosti, dali mi iba 180 euro!" Nuž, takéto priznanie penzistky v Grécku po viac ako troch rokoch krízy naozaj muselo riadne pohnúť nejednému penzistovi na Slovensku žlčou a podráždiť nervy! Tak my im dávame milióny a miliardy eur na záchranu, a pritom v prevážnej väčšiny naší penzisti poberajú mesačne iba okolo 300 až 350 euro, pritom o nejakých tých príspevkoch či bónusoch, môžu iba snívať...! To muselo na všetkých čo si ten výrok vypočuli zapôsobiť priam ohromujúcim dojmom s pomyslením, veď tí Gréci o živote penzistov na Slovensku zrejme nemajú ani potuchy...! GRÉCKO, KRAJINA NEKONEČNE ROZMANITÝCH PODVODOV, ALEBO "KRAJINA SLEPÝCH?" 17.4.2012. Atény. Ostrov Zakyntos alebo „Ostrov slepých.“ Grécky ostrov Zakyntos: Slepý taxikár aj slepý lovec vtákov. Nič nie je nemožné - kvôli dávkam! Zdá sa, že Grécko je krajinou neobmedzených možností. Ostrov Zakyntos začínajú médiá prezývať „ostrov slepých“ a to z dôvodu, že počet žiadostí o invalidný príspevok kvôli slepote požiadalo už takmer 2% z 39 000 obyvateľov. Medzi nimi aj napríklad taxikár či lovec vtákov! Počet „slepých“ obyvateľov na ostrove je deväťkrát väčší ako je výskyt slepoty v európskych krajinách podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2004. Podľa analytikov to mal byť práve Zakyntos, ktorý sa stal akýmsi symbolom korupcie v Grécku, ktorá stiahla krajinu na samotné dno. Isté grécke médium pred časom napísalo, že mnohí „slepí“ obyvatelia ostrova videli iba farbu peňazí, ktorá ich primäla k obrovským podvodom voči štátu. Ministerstvo zdravotníctva však oznámilo, že to nie je len Zakyntos, kde sa podvádzalo vo veľkom. Žiadosti o príspevok z dôvodu nejakého hendikepu prichádzajú z každého kúta krajiny a Aténam sa tento neduh nedarí zastaviť. Grécko tak prichádza o stovky miliónov eur zbytočne! Keďže zahraniční veritelia pritlačili Atény k múru, orgány sa snažia zvýšiť úsilie proti korupcii a vyvinúť maximálne úsilie proti podvodným praktikám. Mnohí poberatelia dávok, ktorí sa dostali do previerkového koša, však tvrdia, že ich ku klamstvu dohnala situácia v krajine – škrty v dôchodkoch im nedali inú možnosť. Pred časom sa starosta ostrova Stelios Bozikis ocitol pod paľbou jogurtov, ktorými ho zasypali jeho spoluobčania. V ich nemilosti sa ocitol z dôvodu masívneho vyšetrovania podvodných dôchodkov a Bozikis sa nechal počuť, že je to preňho česť. Byť slepými „musíme!“ Zdá sa však, že vyšetrovanie a opätovná registrácia „pacientov“ priniesla svoje ovocie. Doposiaľ ubudlo v centrálnej databáze 36 000 žiadateľov v porovnaní s rokom minulým. Úradníci tvrdia, že títo odpadlíci boli podvodníci, ktorí žiadali príspevky na jedno postihnutie alebo už na mŕtvych príbuzných. Orgány tiež tvrdia, že úplatky za falošnú diagnózu brali lekári vo veľkom. V gréckych televíziách momentálne dominuje len táto ústredná téma. Podľa ministerstva zdravotníctva sa zo 100 ľudí z ostrova potvrdila slepota iba u 40 z nich. Podľa jednej staršej ženy, ktorá poberá dôchodok 300 eur, by bola situácia totálne tragická, ak by nedostávala každé dva mesiace príspevok 724 eur pre jej údajnú slepotu. Okrem toho má nárok na zľavu na elektrinu. Na to, či musela pri vyšetrení očí použiť úplatok, žena neodpovedala. Bývalý prefekt ostrova Dionys Gasparos je človekom, ktorého vinia zo situácie na Zakyntose. On bol údajne tou osobou, ktorá slepotu schvaľovala svojím podpisom. Ten má však vcelku zaujímavé alibi – tvrdí, že je iba terčom politických hier a o slepote rozhoduje v prvom rade očný lekár a nie on. Bývalý lekár, ktorý išiel tento rok do dôchodku, tvrdí, že občas museli použiť ľudskú zhovievavosť, pretože v mnohých prípadoch boli pacienti v bezútešnej situácii. „Boli sme zhovievaví, ale v medziach zákona,“ tvrdí doktor. Grécko má problémy v každej oblasti. Kríza v Grécku eskaluje, jej dôsledky pociťuje obyvateľstvo v rastúcej nezamestnanosti, zvyšuje sa kriminalita, v krajine narastá aj počet ilegálnych imigrantov. Grécku metropolu Atény trápia v posledných rokoch najmä vysoká trestná činnosť, rôzne prejavy násilia, obchod s drogami a ďalšie problémy, ktoré tu pred krízou v takom meradle neboli. Násilné strety a demonštrácie sa naposledy konali v Aténach po samovražde dôchodcu, ako protest voči úsporným opatreniam v Grécku. Nezamestnanosť mladých ľudí je viac ako 50 percent, čo niektorí mladí riešia opustením krajiny, protestmi či porušovaním zákonov. V Grécku pracuje iba 1/3 ľudí, a to krajinu veru nespasí. Obrovská zadĺženosť je tým najviditelnejším problémom Grécka, ktoré sa pohybuje na hrane bankrotu. Najnovšie boli zverejnené nielen najrôznejšie príčiny nezamestnanosti, ktorá dosiahla 21,8 %, ale i podiel ekonomicky aktivnych Grékov. Helénský štatistický úrad to oznámil v článku: V Grécku pracuje iba tretina ľudí, a to túto krajinu nemôže spasiť» GRÉCI VYBERAJÚ PENIAZE ZO SVOJICH ÚČTOV. Gréci vybrali posledné dni z bankových účtov asi 800 mil. eur v súvislosti s politickou krízou a obavami ohľadne možného vystúpenia krajiny z eurozóny. Také údaje poskytla dnes v Aténach hlava Centrálnej banky George Provopulos. Gréci začali vyberať svoje úspory po prepadnutí snáh zostaviť koaličnú vládu po nedávnych voľbách. Očakáva sa, že dnes v krajine vyhlásia nové predčasné hlasovanie. Miestni pozorovatelia sa domnievajú, že šancu na víťazstvo má koalícia ľavých radikálov Syriza, sľubujúca odmietnuť úverové dohody s EÚ a MMF, bez ktorých hrozí Grécku default.