J.Suja-Žiak:filozofia, história a politológia

Z archivu CFP! FANTAZIE O ZOTAVENÍ. Pondělí, 06 Září 2010 05:58 Miro Suja. Tak jsem si zase nedávno přečetl článek, že ekonomická krize v ČR je u konce, poněvadž opět vzrostla průměrná mzda o cca 540 Kč a tentokrát i celkový objem vyplacených mezd. Nevím, jestli si zase pár bankéřů a vysokých státních úředníků vyplatilo odměny, ale jedno vím zcela určitě. Krize nekončí. Naopak, roste počet firemních i osobních bankrotů a samozřejmě i nezaměstnanost. A je-li pravda, že český firemní sektor reaguje na změny světové ekonomiky zhruba s půlročním až osmiměsíčním zpožděním, jak se všeobecně uvádí, tak jsem si jist, že krize v ČR jen tak neskončí. Navíc tato krize začala v USA a neskončí, dokud se z toho Spojené státy nedostanou. Proto by bylo lepší podívat se, jak to vypadá v USA. Prezident FEDu Ben Bernanke tvrdí, že americká ekonomika se zotavuje, avšak pomaleji, než by se mu líbilo. Nositel Nobelovy ceny za ekonomii americký ekonom Paul Krugman oponuje, že se nejedná o zotavování, protože Spojené státy by potřebovaly přibližně 2,5 %-ní růst jen na to, aby zastavily nárůst nezaměstnanosti a mnohem větší růst na to, aby byl vytvořen významnější počet pracovních míst. Ale aktuální ekonomický růst v USA je jen něco mezi 1 a 2 procenty a je předpoklad, že dojde nejen ke zpomalení růstu v příštích měsících, ale i k poklesu HDP trvajícímu dvě nebo více čtvrtletí, tudíž k druhé vlně recese, tvrdí Krugman. FED má sice hned několik možností jak druhou vlnu recese odvrátit, ale je otázka, jestli to bude stačit. Může například dále nakupovat státní dluhopisy a zvyšovat tím množství peněz v oběhu, což by ovšem vyvolalo inflační tlaky a tlačilo kurz dolaru k jihu. To by na jednu stranu mohlo americké firmy zkonkurenceschopnit na světových trzích a lidi přinutit více utrácet, aby se zbavili znehodnocujících se peněz, ale na druhou stranu by to mohlo americké střadatele, ale i věřitele (např. Čínu) rozzlobit, poněvadž by se jim znehodnotili úspory respektive pohledávky. FED může i snížit úrokovou míru z dlouhodobých úvěrů a držet na nízké úrovni úroky z krátkodobých úvěrů. Avšak tam, kde není důvěra v bankovním sektoru (v USA jen v tomto roce v důsledku krize zkrachovalo již cca 120 bank) nepomůžou ani nulové úroky, poněvadž banky se budou bát půjčovat nejen mezi sebou, ale i firmám a občanům. I Tim Geithner, ministr financí USA, říká, že Spojené státy jsou na cestě k zotavení. Ale i ten bohužel mírně řečeno mlží. Vláda má navíc kvůli republikánskému vetu v parlamentu a ohromnému státnímu dluhu ještě méně možností než FED. Může třeba ulehčit lidem, jež mají problémy se splácením hypoték, a to prostřednictvím refinancování hypoték pomocí hypotečních ústavů Fannie Mae a Fredie Mac, jejíž úvěry jsou státem podporovány. Dále může tlačit na Čínu, aby revalvovala juan, ale to je asi tak v této chvíli vše. Evropa je na tom ještě hůř. Řecko zmítané sociálními nepokoji s velkou pravděpodobností nesplní podmínky MMF a EU potřebné k poskytnutí finanční injekce a nakonec bude nuceno vyhlásit bankrot nebo opustit eurozónu. Ne že by se vrátilo k drachmě, ale nejspíš by (alespoň na čas) vzniklo jakési nekonvertibilní euro, které by posléze mohlo být řešením i pro další problémové země eurozóny, poněvadž se stále větší pravděpodobností, že Řecko zkrachuje a přestane splácet své dluhy, roste i pravděpodobnost toho, že ho budou následovat i další zadlužené země, a to nejen v eurozóně. Falšování hospodářských statistik v mnoha zemích eurozóny, nedodržování Maastrichtských kritérií stanovených pro přijetí eura ani ze strany velkých zemí, stále narůstající zadlužení zemí eurozóny jsou faktory, které budou vytvářet tlak na euro. To bude muset buďto devalvovat, nebo se rozdělí na konvertibilní a nekonvertibilní pro země, které lžou a nedodržují domluvené podmínky. Je čas přiznat si, že se ještě nejedná o žádné zotavování, natož konec ekonomické krize. Bohužel vše nasvědčuje tomu, že tato krize ještě není u konce, a když skončí, zotavování bude dlouhé a pomalé. 2./Ekonóm SAV P. Staněk: KRÍZA POKRAČUJE a Druhý dôchodkový pilier je podvod. Globálna kríza pokračuje. Na jeseň môžeme očakávať pomerne veľkú vlnu sociálnych búrok. A to v krajinách ako je Španielsko, Portugalsko, Taliansko a podobne. Bude tento rok pre nás najťažší? Aké sú hlavné ekonomické problémy EÚ? Je riešením pre Slovensko zdaňovať bohatých? Rozprávali sme sa s hlavným ekonómom SAV Petrom Staně V akom štádiu krízy sa momentálne nachádzame? Pokračuje ďalšia fáza, ďalší prejav ekonomickej krízy. Dnes tvrdíme, že hlavným rizikom pre globálny vývoj je dlhová kríza v Európskej únii a strata exportu v Číne. Bohužiaľ musím povedať, že pri dlhovej kríze riešime iba časť problému a neriešime príčiny problému. Časť problému je v tom, že riešime dlhovú krízu štátu, ale neriešime zadĺženie obyvateľstva a podnikov, ktoré je obrovské. Minimálne tak veľké, ako je dlhová kríza krajín. Čo je skutočnou príčinou dlhovej krízy v podmienkach Európskej únie? Je to drahý sociálny model, zbrojné výdavky, sanovanie finančného sektora, subvenčné mechanizmy pre malé a stredné podniky alebo aké príčiny viedli k tomuto zadlžovaniu? Alebo je to príjmová polarizácia spoločnosti, ktorá vedie k tomu, že na to, aby sme zakryli prerozdelenie bohatstva tak poskytujeme úvery, ktoré sa potom premietajú do bankového sektora a následne do štátneho sektora? Alebo je to drahý penzijný systém? Alebo zdravotný systém? Pokiaľ neanalyzujeme príčiny, ktoré viedli k dlhovej kríze a prijímame skôr úvahy typu Eurovalu a podobne, tak sa dopúšťame dvoch omylov. Príčiny krízy budú fungovať ďalej. To je prvý problém. Druhý je, že riešime budúce dlhy. Nie minulé. To znamená, že Euroval trvalý a aj dočasný bude riešiť budúce zadlžovanie, nie doteraz existujúce dlhy. A z tohto hľadiska aj metóda použitia Eurovalu a metóda sankčných postihov napríklad cez kritéria paktu stability nebude riešením dlhovej krízy. Výsledným záverom celého procesu bude, že to vždy bude krátkodobý vzostup jeden mesiac a druhý mesiac rýchly pád. Vzostup, pád, vzostup, pád... V akom štádiu sa momentálne nachádzame? Je to také vlnenie. ECB naleje 500 miliárd eur kapitálu. Kapitálové trhy sa vzchopia. Následne dva týždne na to sa ukáže, že to nie je riešením. Kapitálové trhy padnú. Potom zase nalejú ďalšie peniaze, trhy sa zase vzchopia a potom padnú. K tomu pristupujú dva základné momenty. Ak by tento proces trval roky, vyčerpajú sa všetky vnútorné rezervy jednotlivých ekonomík. A po druhé, pokiaľ bude dochádzať k tomuto vývoju, možno očakávať turbulentný vývoj v menových oblastiach. A v takom prípade je pôvodná predstava Američanov o vrátení kurzu dolára a eura 1:1 pomerne veľmi reálna. Možno ešte tento rok. Bude tento rok z hľadiska krízy najhorší? Nie. Rad problémov bude pokračovať ďalej. Je možné, že na jeseň môžeme očakávať pomerne veľkú vlnu sociálnych búrok. A to v krajinách ako je Španielsko, Portugalsko, Taliansko a podobne. Za kľúčové možno dnes považovať dve riziká. Obrovský podiel mladých absolventov, ktorí nenachádzajú miesta ani do 12 mesiacov. To je 41 percent v Španielsku, 27 percent vo Francúzku, 13 percent v Nemecku a u nás je to zhruba 28 percent. Z toho vyplýva obrovská frustrácia. Je to podobný mechanizmus, aký viedol k vzniku arabskej jari. Druhým veľkým problémom je chudoba v EÚ. Skutočnosť, že veľká časť populácie je chudobná a ich príjmy nerastú, naopak ich bohatstvo sa rozplýva, povedie k prehlbovaniu príjmovej polarizácie a na základe toho k strate spotreby. Ak sa stratí spotreba, zvýši sa závislosť na exporte. Ak sa zvýši závislosť na exporte, musíte niekde vyvážať a nájsť trhy, ktoré zaplatia. Ak nenájdete trhy, ktoré zaplatia, máte prebytkové kapacity. Napríklad dnes sa v automobilovom priemysle hovorí o tom, že je prebytočných asi 40 percent produkčných kapacít. Je nevyhnutné optimalizovať skutočný rozmer produkčných kapacít a zamestnanosti na nej viazanej. Ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami EÚ a eurozóny? Po prvé, Nemecko je úspešné z hľadiska vývozu. Vidíte sami, že väčšina áut vyrobených u nás sa vyváža do Číny. Čínska vláda ale pokračuje v masívnej podpore domácej spotreby. Kúpite auto a 15 percent vám z toho zaplatí čínska vláda. Tu sú však dve riziká. To prvé je veľmi vysoké. Čínska vláda trvá na tom, aby sa zvýšil podiel domácich čínskych subdodávateľov na produkcii predávanej v Číne. To znamená, že ak teraz je to podiel 10 percent, v krátkej dobe to má byť až 30 percent. Mnohé subdodávateľské firmy z Európy tak stratia opodstatnenie. Druhý problém, ktorý súvisí so Slovenskom je elektronický priemysel, kde sme vyslovene závislí od toho, či sú olympijské hry alebo majstrovstvá sveta. Keď sú, tak chvalabohu. Keď nie sú, všetko ide do útlmu s prepadom 30 a 40 percent. Tento vývoj bude – vzhľadom na to, že Slovensko stojí na jednej nohe automobilového a elektronického priemyslu – pokračovať a je veľmi reálny predpoklad, že to bude najväčšou krehkosťou a zraniteľnosťou slovenského úspechu. Domáca spotreba je zanedbateľná a naopak stavebníctvo po úsporných opatreniach je v takom stave, že je hrozba prepustenia 30 až 40 tisíc ľudí. Čo očakávate od novej vlády Roberta Fica? K tejto otázke sa nechcem vyjadrovať. Je pre Slovensko v čase ekonomickej a hospodárskej krízy dobré mať pravicovú alebo sociálnodemokratickú vládu? Je úplne irelevantné, akú vládu máte. Buď máte vládu rozumnú alebo nerozumnú. To je kľúčové. Dám vám štyri čísla. Všetci vedia, že máme ušetriť 1,4 miliardy Eur. Nemáme ušetriť 1,4 miliardy Eur, ale 3,3 miliardy Eur. My musíme ušetriť štrukturálny deficit. Nie deficit verejného sektora podľa Maastrichtských kritérií a Paktu stability. Prvá zásadná otázka, ktorá tu je, je veľmi jednoduchá. 4 miliardy ročne nás stojí korupcia. 3 miliardy ročne daňové úniky, z toho 2 miliardy DPH. 3 miliardy je šedá ekonomika. 1,5 miliardy je čierna ekonomika. Ešte budeme tvrdiť, že nemáme zdroje na riešenie. Minister Kažimír hovoril o konsolidácií na úrovni 1,5 miliárd Eur... Nikto nehovorí o týchto číslach. Predpokladáte, že táto vláda sa bude snažiť získať do rozpočtu peniaze, o ktorých hovoríte alebo pôjde cestou zdaňovania bohatých ľudí a bánk? Odpovedám na to, čo by som robil ja, keby som bol členom vlády. A druhou vecou je, že ak máte väčšinu ľudí nie s priemerným príjmom 811 Eur ale 500 Eur v hrubom, tak v takomto prípade cesta s DPH a podobne je úplne irelevantná. Lebo ľudia nemajú peniaze už dnes. Okrem toho, pokiaľ chcete zdaňovať bohatých, tak tých je asi 80 tisíc. Z toho veľký efekt nebude. Preto si treba uvedomiť, ktoré zdroje sú reálne. U korupcie je jedna zvláštnosť. Ak zmenšíte objem zdrojov do verejného sektora o tretinu, korupcia sa nezmenší. Akurát si ukrojí rovnaký podiel z menšieho objemu. To znamená, že zásadný problém je práve v daňových únikoch, podvodoch, nekorektnosti systému a podobne. Nie v tom, či zvýšite DPH na 20 alebo na 21 percent. Vláda hovorí o presune peňazí z druhého piliera na diaľnice. Čo si o tom myslíte? Druhý dôchodkový pilier na Slovensku je svetovým fenoménom. Nikde na planéte neexistuje pomer 9:9. Nemecko pri ich ekonomickej sile dovolilo pomer 4:14. Znamená to, že nastavenie druhého piliera je chybné od začiatku. Okrem toho by mal pán Kaník priznať, že skutočný počet poistencov, s ktorými sa uvažovalo bol na úrovni okolo 150 tisíc. A boli to ľudia, ktorých príjem je nad 900 Eur mesačne. Musíme si uvedomiť jedno, druhý dôchodkový pilier je podvod. Pokiaľ nemáte aspoň 1000 Eur mesačného príjmu, tak nenašetríte absolútne nikdy nič. Z malého vkladu budete mať malý dôchodok. Ak máte malý dôchodok, základom bude nutnosť štátu prispievať vám naďalej. Pretože váš dôchodok bude menší ako životné minimum. V takom prípade neplatí téza, že ak začnú odchádzať do dôchodku ľudia z druhého piliera, zníži sa výdavok Sociálnej poisťovne. Posledná poznámka. Koľko je platba štátu za svojich poistencov do poistného systému? 50 percent z poistnej sumy. Nie je to hlavná príčina diery v systéme? Aj keď minister financií potom vykáže úspory niekoľko miliárd, ktoré nedal na systém. KANADA EÚ NEPOMôŽE, ale Japonsko je ochoté poskytnúť pomoc cez MMF. 15. 2012.OTTAVA. Kanada odmieta poskytnúť MMF peniaze na pomoc eurozóne Kanada stále trvá na svojom stanovisku a odmieta poskytnúť Medzinárodnému menovému fondu (MMF) ďalšie peniaze, aby mal viac prostriedkov na záchranné úvery pre štáty eurozóny. Napriek tomu, že dlhová kríza eurozóny ohrozuje slabý rast globálneho hospodárstva, podľa Andrewa MacDougalla, hovorcu premiéra Stephena Harpa, Kanada nemá záujem podieľať sa na záchrane Európy zvýšením svojho príspevku do fondu. Ani minister financií Jim Flaherty nie je ochotný napumpovať do MMF ďalšie peniaze a kritizuje európskych lídrov, ktorí podľa neho neurobili pre vyriešenie krízy toľko, aby si zaslúžili pomoc zo zahraničia. "Domnievame sa, že primárnou úlohou MMF je a mala by byť podpora chudobnejších štátov sveta. A európske krajiny, ktoré patria medzi najbohatšie na svete, medzi ne nepatria," vyhlásil Flaherty. Reagoval tak na rozhodnutie lídrov Európskej únie, ktorí na summite v Kodani koncom marca zvýšili úverovú kapacitu záchranných fondov len na 800 miliárd eur, hoci Kanada, USA, ale aj MMF navrhovali, aby ju zvýšili minimálne na 1 bilión eur. Ani USA preto nie sú ochotné prispieť MMF na záchranu eurozóny. Transformujúce sa veľké ekonomiky naznačili, že sú ochotné pomôcť Európe, ale pod podmienkou, že získajú väčší vplyv v MMF. Iba Japonsko a Čína zatiaľ deklarovali, že sú pripravené poskytnúť fondu ďalšie finančné zdroje. Generálna riaditeľka MMF Christine Lagardeová sa už niekoľko mesiacov snaží získať pre fond dodatočných 500 miliárd USD (380,29 miliardy eur). Ministri financií skupiny G20 sa zídu na budúci týždeň vo Washingtone, aby rokovali o žiadosti MMF o zvýšenie jeho finančných rezerv, keďže v uplynulých dvoch rokoch vynaložil značné prostriedky na pomoc Grécku, Írsku a Portugalsku. Informoval o tom spravodajský portál wbponline.com. A./Japonci finančne pomožu EÚ ale cez MMF. Minister financií Japonska Jun Azumi vyhlásil, že Japonsko poskytne Medzinárodnému menovému fondu 60 miliárd USD, aby nedopustiť šírenie úverovej krízy v Európe. Informuje o tom televízna spoločnosť NHK. Japonsko je prvé z krajín G20 mimo eurozóny, ktoré navrhlo doplniť finančné prostriedky MMF, podčiarkol minister tejto ostrovnej krajiny. Azumi vyhlásil, že rozšírenie úverovej schopnosti MMF a ukončenie krízy majú veľmi dôležitý význam pre Japonsko a Áziu, ako aj pre krajiny eurozóny. Hlava rezortu vyjadrila nádej, že na schôdzke G20 vo štvrtok bude značný počet krajín nasledovať príklad Tokio a vyhlási o poskytnutí finančnej pomoci MMF. BOHATÁ EURÓPA ŽIADA O POMOC CHUDOBNEJŠIE KRAJINY.. Svet sa mení. Chudobnejší pomáhajú bohatším. Tak by sa dalo zhrnúť rozhodnutie štátov G20, ktoré sa cez víkend dohodli na navýšení zdrojov v Medzinárodnom menovom fonde. Tie by sa mali použiť na záchranné pôžičky pre zadlžené európske štáty, ak by bolo najhoršie. Christine Lagarde na summite povedala: Medzinárodný menový fond (MMF) bol pôvodne založený preto, aby pomáhal rozvojovým krajinám pôžičkami od bohatých priemyselných krajín. Lenže časy sa menia. Dnes sa už občas rozvojové krajiny nazývajú rýchlo rastúcimi ekonomikami a majú dosť peňazí na svoj rast a rozvoj. Peniaze z MMF teraz potrebuje bohatá Európa, lebo niektoré jej štáty si žili dlhé roky na dlh a dnes sú v problémoch. Lenže kým rozvojové krajiny potrebovali v minulosti menšie pôžičky, veľká Európa potrebuje na záchranu veľa peňazí. Na víkendovom summite dvadsiatich krajín s najväčšími ekonomikami sveta, sa preberala najmä Európa a jej problémové štáty ako Taliansko či Španielsko. Ministri financií a guvernéri národných bánk sa dohadovali o tom, koľko peňazí treba naliať do kasy MMF, aby to vytiahlo Európu z dlhovej krízy. Napokon sa dohodli na 430 miliardách dolárov. Je to síce menej ako 600 miliárd, ktoré žiadala Christine Lagarde, šéfka MMF, ale stále poriadne veľa peňazí. Šéfka medzinárodného menového fondu Christine Lagardová vyhlásila, že stretnutie ministrov financií štátov veľkej dvadsiatky (G-20) tento víkend vyústilo do dosiahnutia zvratu v bojí s globálnou finančnou krízou. Pričom vládam strán EÚ bolo naznačené, že musia urýchliť svoje reformy Niečo za niečo. Samozrejme, že pokiaľ ide o veľké peniaze, názory medzi štátmi neboli jednotné. Niektoré krajiny ako Japonsko boli ochotné Európe pomôcť bez problémov už skôr. Rýchlo rastúce ekonomiky ako Brazília či Čína však žiadajú za viac peňazí aj väčšiu moc v rozhodovaní v MMF. Tam totiž dominujú európske štáty a USA, keďže v minulosti doň aj najviac prispievali. Požiadavky rýchlo rastúcich štátov podporila aj Kanada. Jej minister financií dokonca povedal, že v rozhodovaní o tom, na čo sa peniaze z MMF použijú, je konflikt záujmov, keďže Európania stále preferujú svoje záujmy. Preto žiada, aby v rozhodovaní mali mimo európske krajiny právo veta. Tieto požiadavky na redistribúciu moci vo fonde sú logické. Bohatnúce, v minulosti, rozvojové štáty chcú viac právomoci úmerne ich silnejúcej ekonomike. Európa a USA sa tomu bránia, ale dlho odolávať zrejme nebudú. Aj šéfka fondu pripustila, že hlasovacie práva sa budú musieť v budúcnosti deliť. Pomôžte si sami a robte reformy. Kanada spolu s USA boli tiež jediné krajiny, ktoré cez víkend odmietli dať viac peňazí do fondu. Tvrdia, že Európa je dosť bohatá, aby si pomohla sama a navyše podľa nich európski politici ešte neurobili dosť na záchranu južných štátov. Mali by si hlbšie siahnuť do vrecka a najmä začať robiť potrebné ekonomické reformy. Lídri sa boja, že keď budú mať Európania záruku, že na nich čakajú peniaze v MMF, nebudú sa veľmi rýchlo hrnúť do nepopulárnych ekonomických reforiem. To je však len jeden uhol pohľadu. Niektorí analytici tvrdia, že Američania a Kanaďania nechcú pomôcť Európanom zámerne, aby ich ekonomicky oslabili. Európska únia je predsa len v svetovom obchode ich konkurenciou. Sila Európy klesá. Táto politika je však krátkozraká. EÚ je totiž aj veľkým obchodným partnerom Američanov (Kanaďanov už menej, ale aj s ňou EÚ rokuje o voľnom obchode) a vo svetovom obchode má Európa stále veľkú váhu. Ak by sa jej ekonomika položila na kolená, postihlo by to celú svetovú ekonomiku. Hoci najmä rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré s EÚ obchodujú najviac. Po víkendovom stretnutí štátov G20 je však isté to, že ekonomická, ale aj politická sila Európy vo svete klesá a sila Číny, Indie či Brazílie nezadržateľne stúpa 3./Taliban a Al-Kaida útočí - zahájil v r. 2012 jarné povstanie v Afganistane. Kábul,15.04.2012. V Afganistane Taliban vyhlásil, že dnešné útoky sú zahájením jarného povstania, ktoré sa pripravovalo už predtým. Taliban sa pokúša podľa posledných údajov dobyť budovu parlamentu. Niekoľko poslancov sa pripojilo k bezpečnostným silám brániacich parlament. Americkí diplomati informujú, že boje sa odohrávajú fakticky pri budove veľvyslanectva USA. Na základe údajov velenia síl NATO v Afganistane, k útokom došlo najmenej v siedmich štvrtiach mesta. Údaje o obetiach a postihnutých zatiaľ nie sú k dispozícii. Boje idú v Gardēze /metropola provincie Paktiā, v Jalalabade /hlavné mesto provincie Nangarhar/ a meste Pul-i-Alam /metropola provincie Logar./ Talibanci uskutočnili sériu drzých útokov v metropole a provinciách Nangarhár, Lowgar a Paktíá. Týmito útokmi podľa ozbrojencov sa začala veľká „jarná ofenzíva“. Útokom si podrobili diplomatické štvrť Kábulu, konkrétne – veľvyslanectvá USA, Veľkej Británie, Nemecka, ako aj prezidentský palác, budovu parlamentu, misiu OSN a tiež sídlo Medzinárodných bezpečnostných pomocných síl v Afganistane. V priebehu zrážok zahynulo 32 Talibancov. Boje medzi afganskými vládnymi silami a ozbrojencami hnutia Taliban, ktoré sa začali v Kábule minulú nedeľu, t.zn.14.4., sa k dnešnému dńu už zastavili. Oficiálne to oznámil predstaviteľ ministerstva vnútra Afganistánu. Prezident Afganistanu Hamid Karzai vyhlásil, že posledné útoky bojovníkov Talibanu v Kábule a iných afganských mestách sú výsledkom úplného zlyhania práce zvláštnych služieb, tak afganských, ako aj medzinárodných. Približne po 16 hodinách trvali tieto ozbrojené zrážky a skončili sa až po tom, ako sa do operácií zapojili vrtuľníky NATO. Podľa informácií afgánskej vlády, počas bojov zahynulo 36 bojovníkov Talibanu, osem afgánskych vojakov a traja civilisti. Objektmi útoku sa stali vládne budovy, zahraničné veľvyslanectvá a sídlo NATO. Bojovníci Talibanu označili tieto útoky za začiatok jarnej ofenzívy.. 4./ V IRAKU ÚTOČIA TERORISTI AJ Z AL-KAIDY: PRE JEDNÉHO DIKTÁTORA PADLO UŽ STÁTISÍCE OBETÍ .. 10.apríla 2012.HLAS RUSKA. Pred deviatimi rokmi vojská USA a Veľkej Británie priniesli do Iraku „demokraciu na bodákoch“. V tento deň tanky síl koalície vstúpili do Bagdadu a pomohli davu zvrhnúť sochu Saddama Husajna. Zosadenie Saddama Husajna bolo jedným z cieľov armády koalície, ktorá bez mandátu OSN vpadla do krajiny, aby hľadala zbrane hromadného ničenia. Nenašla ich doteraz. Američania dolapili diktátora. Súd pod nátlakom cudzích vojenských príslušníkov uznal Saddama Husajna za vinného zo zúčtovania sa so 148 obyvateľmi šítskej dediny po spáchanom tam atentáte na diktátora. Husajna obesili. Medzitým demokracia, ktorú do Iránu priniesli na bodákoch, bolestivo udrela po každej irackej rodine, je presvedčený prezident ruského Ústavu Blízkeho Východu Jevgenij Satanovskij, ktorý prehlásil: - Počet obetí podľa oficiálnych údajov činil stovky tisíc. Podľa neoficiálnych údajov miestnych ochrancov ľudských práv – vyše milióna. Počet utečencov a nútených vysťahovalcov činí asi päť a pol milióna. Vrátane takmer dvoch miliónov, ktorí teraz žijú v Sýrii, a asi milión v Jordánsku. OSN im neudelila status utečencov a sú absolútne nechránení. Vojská koalície pripustili aj to, že v Iraku fakticky prestala existovať kresťanská obec – kvôli tomu, že mnohí ľudia z najbližšieho Saddamova okolia boli kresťania. Šíti za podpory Teheránu – nezmieriteľného nepriateľa Washingtonu – upadli do radikálneho separatizmu. Sunnitské regióny sú zdrvené, pritom nielen Američanmi, ale aj armádou samotného Iraku. Kedysi utlačovaní Kurdi vytvorili na severe krajiny fakticky nezávislú enklávu od stredu krajiny a násilne sťahujú odtiaľ arabov. Silová výmena režimu v Iraku sa stala predohrou k „arabskej jari“ v Severnej Afrike a na Blízkom Východe. Začínala sa tak vlastne hnutie za zosadenie diktátorov. Z Tuniska utiekol zvrhnutý Ben Ali. Postavili pred súd Hosniho Mubaraka, ktorý nedokáže vstať z postele. Bol zbavený moci prezident Jemenu Ali Abdullah Saleh. V Líbyi sa dav zúčtoval s Muammarom Kaddáfím. Medzitým geopolitické výsledky zvrhnutia týchto vladárov sú na zaplakanie. Tu je názor experta Ústavu strategických ocenení a analýzy Sergeja Demidenka: - Po skracovaní týchto odióznych režimov na Blízkom Východe a v Severnej Afrike nepribudlo ani stability, ani demokracie. Hlavný výsledok je taký – že je to vážne posilnenie islamistického faktora v regióne. Ak k moci prídu radikálni islamisti, bude to celkom zle. Ak sa moci chopia umiernení islamisti – tiež to neprinesie nič dobré. Región skĺzava ku chaosu a nestabilite. AL-KAIDA SA PRIZNALA K ÚTOKOM V IRAKU. Aj vo štvrtok 19.4.2012 bolo zaznamenaných viac ako 20 výbuchov, ktoré prehrmeli v Bagdade a ďalších mestách Iraku. Tie si vyžiadali životy najmenej 36 ľudí a viac ako 100 osôb sa zranilo. Len v hlavnom meste vybuchli 3 automobily s náložou, dve bomby pri cestách a došlo k útoku samovražedného atentátnika na zamínovanom automobile. Teroristické činy si tak v Bagdade vyžiadali životy 16 ľudí, 61 sa zranilo. Dve podmínované auta a tri výbušniny vybuchli v Kirkuke na severe krajiny. Všetky útoky boli zamerané proti policajným a armádnym hliadkam. ÚTOKY vraj organizovala Al-Kaida. 5./USA POUŽIJÚ V AFGANISTANE NOVÉ, VEĽMI PRESNÉ RAKETY. 19.04.2012, Oddiely Zboru námornej pechoty USA použijú v Afganistane nový komplex veľmi presných zbraní APKWS /Advanced Precision Kill Weapon System/. Informovali o tom v spoločnosti BAE systems. Systém predstavuje modifikované neriadené letecké rakety Hydra, do tela ktorých sú dodané projekty BAE systems, v dôsledku čoho sa hydra mení na raketu s laserovou napoly aktívnym systémom nacielenia – cieľ sa osvetľuje laserom z vrtuľníka a raketa iba „loví“ lúč odrazený od cieľa. Ako podčiarkli projektanti zbrane, použitie takých rakiet dovolí presne zasiahnuť cieľ počas bojových operácií v mestských podmienkach, bez nejakých vedľajších škôd. VOJACI USA V AFGANISTANE ZOSTÁVAJU AŽ DO R. 2024.¨ Kábul,23.4.2012. Americkí vojaci zostanú v Afganistane po tom, ako z krajiny vyvedú v roku 2014 hlavné sily NATO, do roka 2024. Ako píše Financial Times, vraví sa to v dohode medzi USA a Afganistanom parafovanej včera. Dokument určuje rámce americkej vojenskej a civilnej pomoci Afganistanu po roku 2014 a predpokladá rozmiestniť neveľký kontingent špeciálnych síl USA, ktoré budú „poľovať“ na ozbrojencov, ako aj umiestniť poradcov na výcvik afganskej armády a polície. Dohoda pritom presný počet amerických vojakov neurčuje. UŽ POL MESIACA V AFGANISTANE POKRAČUJE POVSTANIE. 1.5.2012. Niet jediného dňa, aby neboli mŕtvi, ranení nevynímajúc ani detí.V Afganistane Taliban útočí a prepadáva, takže každým dňom je nejaká tragédia, ktorá si vyberá svoju krutú daň na životoch. Stovky protestujúcich manifestantov zatarasili diaľnicu Kábul-Kandahár a žiadajú o vyšetrenie zahynutia štyroch detí, z činu ktorého obviňujú vojenských príslušníkov medzinárodných bezpečnostných síl. Manifestanti niesli na rukách mŕtvoly zabitých a skandovali protiamerické heslá...! Námestník guvernéra provincie Zabul vyhlásil, že deti vo veku 8 až 12 rokov zahynuli počas boja medzi silami NATO a Talibancami v pondelok 30.apríla 2012. Aj dnes, t. zn. 3.mája 2012, iba necelý deň po odchode prezidenta USA B. Obamu, vzplanuli prudké boje medzi Talibanom a jednotkami NATO, ktoré si vyžiadali aj svoje obete na oboch stranách bojujúcich jednotiek. Dňa 13.5. 2012 najmenej 9 ľudí zahynulo v Afganistane, a to v dôsledku výbuchu na trhovisku v provincii Faryab. Medzi obeťami sú úradníci zo susedných provincií, ale aj podľa predbežných údajov, ďalších 10 osôb utrpelo zranenia, tekže bolo hospitalizovaných niekoľko ďalších ľudí. NIET DŇA,ABY TALIBAN NEZAÚTOČIL... Vojská NATO majú v Afganistane ďalšie straty. 19.5.2011. < V dôsledku napadnutia samovražedného útočníka dnes na juhu Afganistanu zahynuli dvaja príslušníci jednotiek NATO. Podľa oznámení oficiálnych zástupcov provincie Uruzgan, boli počas útoku zranení niekoľký miestni občania, vrátane dvoch detí. Minulý piatok v druhej afganskej provincii Kunar zahynuli v dôsledku raketového útoku na základňu NATO dvaja príslušníci medzinárodných jednotiek a šiesti boli zranení. Od začiatku mája vojská NATO v Afganistane stratili 24 vojakov a od začiatku roka 156. ..A EÚ PORUŠUJE ĽUDSKÉ PRÁVA. 15.5.2012. Moskva je znepokojená porušovaním ľudských práv v členských štátoch EÚ a obviňuje Európsku úniu v uplatňovaní dvojakých noriem, vraví sa vo vyhlásení ruského Ministerstva zahraničných vecí na základe výsledkov parlamentných rozpráv na danú tému. Vo vyhlásení sa poznamenáva, že EÚ často využíva tematiku obrany ľudských práv v úzkych politických kruhoch. Moskva má obavy aj zo znepokojujúcej tendencie nárastu v európskych štátoch prejavov rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a spojenej s nimi neznášanlivosti.