KRÍZA A VLASTNOSTI ZLATA I STRIEBRA AKO PLATIDLA.
ÚVOD.
Keď Karol Marx v 50.rokoch 19.storočia začal písať svoje ekonomické dielo, "Základy kritiky politickej ekonómie," Rukopisy "Grundrisse" I. diel, tak hneď na začiatku už v II. kapitole O peniazoch, začína kritikou francúzskeho ekonóma Alfreda Darimona, najmä jeho reformu bánk z r. 1856. Darimon v polročnom cykle sledoval pokles pokladničnej hotovosti francúzskej banky, resp. jej šesťmesačného pohybu zásob, t. j. so súhrnom všetkých vykonaných diskontov /cenných papierov, zmeniek a ich úrokových zrážok pri nákupe zmeniek bankou pred ich splatnosťou, ale aj úroky zrazené pri splnení pohľadávky pred dobou splatnosti/. Marx ho v uvedenej práci kritizuje za to, že pri tomto sledovaní nebral v zreteľ kolísanie v skutočnom obehu bankoviek, čo "prezrádza jeho diletanské babráctvo a zámerné stotožňovanie potrieb úveru s potrebami obehu peňazí." Z tohto citátu ihneď vidieť, že Marx bol nielenže drsný vo vyjadrovaní, ale rád aj nadsadzoval a dôležité veci utajoval, a to iba preto, aby čitateľovi vnútil svoju, tzv. pravdu, čo hneď pochopíme. Darimon síce vtedy /r. 1856/ vytýkal banke zlé hospodárenie, najmä preto, lebo táto si nedostatočne strážila svoje zásoby zlata, čo vedno s neúrodou obilia spôsobilo, že Francúzsko si muselo doviesť zo zahraničia chýbajúce potravinové produkty, resp. obilie, hodváb a iný tovar. To potom spôsobilo pokles domácej výroby a teda i vývozu, čím národný produkt klesol na takú úroveň, ktorá spôsobila výrobný kolaps. Marx pritom vo svojej Kritike..., vytýka Darimonovi to, že obeh peňazí a úver stotožňuje, čo je ekonomicky nesprávne. A ďalej rezolútne konštatuje: "Namiesto, aby robotníci vzali kapitalistom kapitál, majú byť kapitalisti prinútení im ho dať." Inak povedané: Darimona označuje za diletanta, ale aby ukázal reálne východisko z daného stavu, tak jednoducho problém uzatvára demagogickou frázou, "...aby robotníci vzali kapitalistom kapitál." A súdny človek si povie: Ktovie či by takáto rada vyriešila aj súčasnú ekonomickú krízu...?! Viem s úplnou istotou, že nie, lebo "zobrať kapialistom kapitál," teda ich majetok, či vlastne "kapitalistov prínútiť aby sa ho vzdali," sa neodohráva na želanie, takpovediac Marxovho "caput mortuum."
No a v ďalšom texte Marx v spomenutej knihe kritizuje aj Darimonove poňatie krízy, keď v otázke vymeniteľnosti bankoviek za zlato a striebro tento proces skôr bagatelizuje, než aby ukázal konštruktívne východisko. Darimonovi totiž vytýka, že "zlato a striebro považuje za tovar ako všetko ostatné, čo je nesprávne", keď pokračuje: "...lebo zlato a striebro majú v tovarovom obehu privilegované postavenie." Marx ale v tomto svojom konštatovaní schválne zamlčuje tú skutočnosť, že Darimon toto špecifické postavenie, samozrejme v normálnom a prosperujúcom ekonomickom systéme štátu uznával,tak ako každý vzdelaný ekonóm, čo je zretelné a implicitne obsiahnuté i v jeho vyhlásení, keď francúzska ekonomika kolabovala. Lebo akonáhle bol poverený riešiť príčiny vzniku krízy z r. 1856, ktoré ju vyvolali, tak aby sa táto ďalej neprehlbovala, až vtedy navrhol, že bude treba zrušiť výsadu zlata a striebra oproti ostatným druhom tovaru. Nič viac a nič menej. Ale kritik Marx už to, že Darimon to povedal v súvislosti s krízou, aby sa táto ďalej neprehlbovala, celkom zamlčal. Darimon to vtedy povedal celkom zreteľne: "Odstránte výsadu zlata a striebra, degradujte ich na úroveň všetkých ostatných tovarov... a zbavíte sa špecifického zla /teda krízy-poz.J.S.Ž./ vyplývajúceho z existencie zlatých a strieborných peňazí alebo bankoviek, všetky tovary povýšte na monopol, ktorý príslúcha výlučne zlatu a striebru." Takže Darimon týmto vyjadrením reagoval iba na to, ako vlastne stav prebiehajúcej krízy zastaviť, teda eliminovať a neprehlbovať. Lebo privilegované postavenie zlata a striebra môže počas krízy, pri špekuláciách s finančným obeživom a s kupovaním zlata či striebra tento neblahý stav ešte viac prehĺbiť. Čo sa celkom bežne v takýchto situáciach aj stáva. On ale v prosperujúcom ekonomickom období špecifické postavenie zlata a striebra uznával a plne ho rešpektoval. Takže ako vidíme, Marx rád používal svoju vychytralosť na zahmlievanie vecí, a hľadanie nedostatkov aj tam, kde zjavne ony nejestvovali. Pritom opakujem, Darimon tak ako väčšina ekonómov v období ekonomickej prosperity, výsadu zlata či striebra oproti ostatným tovarom uznával.
A teraz si objasnime, prečo sú zlato a striebro nositeľmi peňažného vzťahu a prečo majú výsadné postavenie?
Väčšina z nás vie, že drahé kovy sú svojími fyzikálnymi vlastnosťami rovnorodé; lebo obyčajné kovy napr. na vzduchu oxidujú, no drahé kovy /zlato, striebro, platina, ortuť/ svoje fyzikálne vlastnosti na vzduchu nemenia. Navyše, majú vysokú váhu, ktorá je vyjadrená hustotou, preto sa ťažko tavia a v prírode sa vyskytujú v rýdzom stave.
Zlato. /Aurum - Au/ má hustotu 19,5; bod tavenia je 1200 stupňov C. Je to ušľachtilý kov, a preto ho už v staroveku ľudia nazývali "slnkom alebo kráľom kovov." V prírode sa nenachádza vo veľkom množstve, a preto je aj drahšie než ostatné kovy. Zvyčajne sa nachádza iba rýdze vo forme žíl v iných horninách /kremeň, žula a i./, či piesku, zrnkách na dne riek a potokov, alebo aj vo väčších kusoch. Keďže je ťažšie ako ostatné horniny, v riekach sa preto usadzuje na dne, a tak vzniká zlatonosný piesok, ktorý sa z riek ryžuje. Zlato je veľmi dobre kujné a jeden gram sa dá roztiahnúť ako drôt až na "100 stôp dĺžky a tepať ho môžeme až na fólie o hrúbke 1/2000 cóla." Zlato neleptá žiadna kyselina, a rozpúšťa ho iba neviazaný chlór, tzv. lúčavka kráľovská /zmes kyseliny dusičnej a kyseliny soľnej./
Striebro. /Argentum -Ag, má hustotu 10, bod tavenia je 1000 stupňov C. Má jasný lesk, farby je bielej a je kujný; dajú sa z neho tepať rôzné šperky a iné krásne predmety. Roztiahnúť ho môžeme aj na drôtiky a tenké vlákna. V prírode sa nachádza, podobne ako zlato, v rýdzom stave; no veľmi často je aj legované s olovom v olovených rudách, z ktorých sa získáva oddeľovaním. Ale tiež sa nachádza aj v zlúčeninách s arzénom a zo sírou /chlorid striebornatý, bromid striebornatý, uhličitan striebornatý, chilenit, polybazit atď./
Ostatné dva drahé kovy: 1.Platina nemá výraznú farbu, ale je to akási šedošedá myš medzi kovmi; vyskytuje sa veľmi vzácne a v staroveku ju nepoznali, pretože známou sa stala až po objavení Ameriky. V 19.storočí ju objavili aj v Rusku na Urale, no i v Afrike; leptá ju iba chlór a nachádza sa vždy iba v rýdzom stave. Jej špecifická váha je 21 a netaví sa ani pri tých najvyšších teplotách. Má skôr vedeckú hodnotu než užitkovú. 2.Ortuť. Vyskytuje sa len v tekutom stave a môže sa vypariť. Tieto výpary sú nebezpečné a jedovaté. Dáva sa do tekutých zmesí /amalgámov/. Jej hustota je 13,5 a bod varu je 360 stupňov C. Platina ani ortuť nie sú vhodné ako peniaze.
Vzácnosť výskytu je prvou a veľmi dôležitou vlastnosťou zlata a striebra pre potrebu výmennej hodnoty, teda ich funkcie ako peňažného platidla. Z drahých kovov zlato má veľmi významné postavenie aj v tom, že je jediným drahým kovom, ktorý sa v prírode nachádza iba v čistom kovovom stave. Pokiaľ iné kovy ako povedzme železo, meď, cín, olovo a striebro sa zvyčajne nachádzajú v chemických zlúčeninách; napríklad s kyslíkom, so sírou, s arzénom či s uhlíkom. A ak sa v nepatrnom množstve v čistom stave niekedy niečo nájde, tak je to skôr výnimka než bežný jav. No zlato sa vždy nachádza iba ako čistý kov, a preto už od najstarších dôb sa stalo aj platidlom. V ranných obdobiach civilizácie ho bolo možné rýžovať zo dna riek, lebo je až sedemkrát ťažšie ako iná bežná hornina. Jeho rýžovanie sa dalo robiť jednoduchým spôsobom, a tými najjednoduchšími nástrojmi, čo bolo veľmi dôležitým faktorom pri jeho zavedení ako platidla už v prvých civilizačných spoločenstvách. Bolo to jedno z prvých platidiel aj preto, ako sme už povedali, že to bol najušľachtilejší kov zo všetkých kovov, ktorý na vzduchu či vo vode, ale ani nikde inde nehrdzavie a nestráca na svojej kvalite. Preto v každom krízovom období, ktoré decimuje ekonomiku, ale aj menu, sa zlato a striebro stáva najvzácnejším pokladom štátu.
A AKÉ PONAUČENIE Z TOHO PLYNIE PRE SÚČASNÚ KRÍZU?
Príčina súčasnej svetovej krízy spočíva práve v tom, že taká kontrola ako ju robil Francúz Darimon, v USA, kde súčasná kríza vznikla, jednoducho neexistovala. Veď si len predstavme, že v r. 1971 Centrálna banka USA zrušila krytie dolára zlatom, ktorý sa tak začal nekotrolovateľne tlačiť, a to v neobmedzenom množstve bez toho aby bol krytý, keď nie zlatom, tak aspoň HDP USA. To sa ale nerobilo a dokonca aj nad jeho emisným objemom stratila vláda USA kontrolu,lebo tú si ponechal iba Federálny rezervný systém
/FED/. A tak Centrálna banka ako súkromná inštitúcia, ktorá navyše vlastnila 20 súkromných bánk po celých Spojených štátoch amerických si robila čo chcela. No a táto oligarchiská monopolná skupina vlastne rozhodovala o tom, koľko peňazí sa vytlačí a pustí do obehu. Takže za obdobie rokov 1971 až 2008 objem dolárového obeživa vo svete vzrástol do takých rozmerov, že to už nestačila kryť ani svetová produkcia tovarov, lebo aj tú navyše vytlačené doláre ako finančné obeživo, už niekoľkonásobne prevyšovalo. Tobôž v USA, kde to nadobudlo priam obludných rozmerov. S tým strácali hodnotu aj cenné papiere a hypotekárne úvery, ktoré sa klientom ľahkomyseľne prideľovali aj bez dostatočného krytia, s ktorými sa ale bežne robili obchodné transakcie, akoby sa nič nedialo, i keď v skutočnosti to bola už skôr iba akási virtuálna ekonomika, než skutočná hospodárska politika štátu. Tak sa stalo, že USA si presadili cez svetovú banku, aby sa dolárom /ako svetovou menou platil nákup nafty/,a to všade vo všetkých krajinách sveta, čím tak obyvateľstvo Spojených štátov vlastne živil celý svet. /Bližšie pozri článok na tejto mojej webke:/Súčasná kríza z pohľadu ekonómov a prognostikov./ Toto ale Američanom náramne dobre a dlho vyhovovalo, predovšetkým finančným majiteľom spomenutých bánk, resp.FED, ktoré na tom rozprávkovo bohatli. A ako hovorí jedno staré porekadlo: tak sa dlho chodí so džbánom po vodu až sa jedného dňa rozbije. A to sa práve stalo! Ekonomika USA krachla, čím ohrozila celý svet, lebo dolár ako svetové finančné obeživo a transakcie s podhodnotenými cennými papiermi stratili svoju hodnotu. A je iba otázkou času, kedy a ako na to doplatia aj iné krajiny. Takto sa v celej nahote ukázala nezodpovedná politika vlády USA s jej voľným a nekontrolovateľným trhom, a to nielen voči sebe, ale najmä voči iným štátom. Zároveň sa potvrdilo, že bez štátnej kontroly trhový, liberálny systém, ktorý sa bezhlavo ženie iba za ziskom aj formou rozmanitých špekulácií,je pre svet neprijateľný! A ako sa teraz bude ekonomika USA zachraňovať?
/Nehovoriac o tých ostatných...!/ A kto sa podujme byť veriteľom znehodnoteného dolára?! Diplomacia USA v tomto smere už pracuje na plné obrátky, aj Obamove balíčky doma zachraňujú čo sa dá, ale je to stále iba nekrytými dolármi, čím sa deficit astronomicky ešte viac navyšuje a v súčasnosti dosahuje poldruhého bilióna US dolárov. Preto jediné východisko spočíva v tom, že to začne splácať zbytok sveta; veď sťahovanie dolára z jednotlivých krajín do USA už prebieha v plnom tempe. Navyše, Čína ako najľudnatejšia krajina sveta /veď každý štvrtý obyvateľ planéty je Číňan/, tá kríze zatiaľ odoláva, a preto bola aj požiadaná MZV Clintonovou byť veriteľom USA! No ktovie či to pomôže, a aký scenár sa do budúcna ešte vytvorí?! Bude sa dolár brániť, a keď, tak ako?! A proti ktorej mene sa zameria?! Podľa mňa by dolár mal byť vystriedaný silnejšou a stabilnejšou menou, ale ktorou /eurom?!/ Sotva, lebo politické, ale najmä vojenské páky svetovej politiky má ešte stále v rukách Biely dom a Pentagon/?!/ I keď ku slovu sa hlásia už aj ďalšie svetové ekonomiky so svojou vlastnou zbrojnou a vojenskou silou: Čína, Rusko, India a Brazília/, takže riešenie tohto stavu zostáva zatiaľ ešte stále otvorené a nejasné...
Július Suja-Žiak
