USA sa trápia s dlhovým stropom a drahý New York sa vyľudňuje..; Je to trúfalosť na svojho veriteľa, alebo hra na svetovládcu?!
1./Z USA LETÍ ODKAZ EURÓPE: Je koniec blahobytu. No v skutočnosti sa USA zachránili iba pred defaultom, nie pred krízou. Hodnotia ekonomickí a finanční odborníci RUSKA.
2.08.2011, 15:56
Snemovňa reprezentantov amerického kongresu schválila zákonodarný akt o zvýšení stropu štátneho dlhu USA. Senát má schváliť dokument dnes, po čom návrh postúpi na podpis prezidentovi Barackovi Obamovi. Podľa tohto návrhu limit amerického štátneho dlhu bude zvýšený o 2,1 trilióna a rozpočtové výdavky sa skrátia o 2,5 trilióna v priebehu 10 rokov.
Prezident Barack Obama uistil občanov, že toto rozhodnutie zachráni krajinu nielen pred defaultom, ale aj pred možnou hospodárskou krízou. To všetko sú ozveny z rokov 2007-2008, poznamenala v interview Hlasu Ruska hlava analytického departementu Deutsche Bank Jaroslav Lisovolik:
- To, že pozorujeme v USA negatívnu makroštatistiku, je spojené s hlbšími problémami, s tým, ako americké hospodárstvo prekonáva krízu. Spomalenie je tiež spojené s takými javmi svetovej ekonomiky ako sú vysoké ceny ropy a ešte so zachovávajúcou fundamentálnou slabosťou amerického spotrebiteľa, ktorý zatiaľ neprekonal šok po kríze.
Súčasne je možné povedať, že terajšie problémy USA sú spojené aj s krízou ekonomickej kultúry krajiny, domnieva sa hlava správy makroekonomickej analýzy VTB Capital Alexej Mojisejev:
- Tieto problémy sú spojené s tým, že Američania – ako národ, nie jednotlivci – spotrebúvali viac ako zarábali. Tieto problémy by sa normálne mali riešiť prostredníctvom krízy - dobrej krízy a poriadnym poklesom, aký Rusko zažilo v roku 1998. Kríza odhalila a pomohla napraviť štruktúrne chyby spôsobené nesprávnou politikou v predošlých rokoch.
Takže hrozba ekonomickej krízy v USA naďalej nebola odstránená. K tomu sa môžu pridať aj problémy imidžu na medzinárodnom dejisku, ktoré už vznikli kvôli príliš dlhému posúdeniu otázky štátneho dlhu. Predstavitelia a lídri rôznych krajín hovoria o tom, že sa USA, uznaný líder svetového hospodárstva, chováju nezodpovedne a vystavujú iné krajiny nebezpečenstvu kvôli vlastným politickým hrám. Okrem toho experti tvrdia, že udalosti posledných mesiacov odhalili to, nakoľko nebezpečné je pre svetové hospodárstvo prílišné sústredenie kapitálu v jednej krajine a priveľká závislosť od jedného finančného centra. Chudobných Američanov bolo vlani najviac za polstoročie. Američanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby, sa vlani dostal na rekordnú úroveň 46,2 milióna.
AJ SÁM MINISTER FINANCIÍ USA JE ZA HLBOKÉ REFORMY.
3.08.2011, 22:14
MF USA NA ADRESU KONGRESU POVEDAL: Po schválení zákona o limite štátneho dlhu USA a znížení rozpočtového schodku sú potrebné hlboké reformy národného hospodárstva. Takto to vyjadril minister financií Timothy Geithner, ktorého článok zverejnil denník Washington Post.
Geithner si myslí, že bol urobený iba prvý krok. „Nestačí to, že Kongres odvrátil katastrofu, ktorú sám spôsobil. Zákonodarcovia musia byť pripravení na činy zamerané na upevnenie národného hospodárstva a vytvorenie pracovných miest“, - poznamenal minister.
2./A TERAZ HODNOTENIE Karla TOMANA, Aktuálne.cz.
USA sa moria s dlhovým stropom.16:25 | 2.8.2011
Praha - Za dlhy sa platí. Dva týždne udalostí v eurozóne a USA nám pripomenuli, že tento sedliacky imperatív by mal odteraz stáť na prvej stránke každej ústavy.
Európa si najprv 21. júla konečne priznala, že dlhy Grécka sú nesplatiteľné. Daňoví poplatníci sa už nazachraňovali dosť, teraz je rad na bankách a investoroch. Riziko podnikania, ďalšie staré dobré pravidlo.
Aj v USA boli nútení si priznať, že s ich dlhom to takto ďalej nejde. Amerika pritom dala ostatným jasne najavo, že jej úloha globálneho policajta, ktorú zvlášť pre Európu hrala po celej planéte od druhej svetovej vojny, sa končí. Pošlite chlapcov z Afganistanu domov, Líbyu nech rieši zvyšok NATO, od 1. augusta šetríme. Na úlohu globálneho policajta aj záchranného motoru svetovej ekonomiky už nemá peniaze.
Obama pravdepodobne nebude zvyšovať dane bohatým, ale bude sa naďalej škrtať v rozpočte. V istom zmysle musí rešpektovať aj požiadavky republikánov.
"Časy sa zmenili a Amerika si už dnes nemôže dovoliť ani Marshallov plán ani nové vojny," zdôraznil New York Times. Škaredý spor okolo dlhu dal navyše tomuto poznaniu nový rozmer a ochotu obetovať tomu aj svoju povesť najspoľahlivejšieho dlžníka na svete.
Rovnako zmizli nádeje, že by USA mohli fungovať ako záchrana pre globálne oživenie. Plány na vládnu stimuláciu ekonomiky podpísaním dohody totiž zanikli, a škrty, ktoré naopak dohoda presadzuje, americkému hospodárstvu podľa ekonómov uškodia.
Budúca kalamita bez záchrannej siete.
Podľa všetkého sú tieto udalosti na oboch brehoch Atlantiku začiatkom dlhého a bolestivého oddlžovania, ktoré sa bude pripomínať opakovanými politickými krízami s príčinami v ekonomike a naopak.
Diabolský tanec dlhov a stagnácie.
"Mali by sme sa zmieriť s tým, že Európa a Amerika sú v cykle oddlžovania, ktorého dôsledky budú s nami ešte mnoho rokov," napísal Mohamed El-Erian, šéf najväčšieho svetového obchodníka s dlhopismi, spoločnosti Pimco.
USA spravili prvý krok k záchrane.
Dlhová kríza je zažehnaná, Obama oznámil, ale dokedy?! Iba do prezident. volieb, t.z. do novembra 2012.
Vysoké dlhy, ktoré Európa a USA nakopili, sa totiž v kombinácii so slabým rastom menia na to, čo profesor ekonómie na Standforde Michael Boskin nazýva "diabolským tancom", v ktorom sa obaja tanečníci vzájomne roztáčajú do špirály.
Že pritom nejde o špirálu vzostupnú, je zrejmé.
Ekonómovia Ken Rogoff a Carmen Reinhartová spočítali, že len čo pomer dlhu k HDP tej ktorej krajiny dosiahne 90 percent, jeho obsluha sa výrazne predražuje a vyhliadky na rast strmo klesajú. A práve to sa teraz na oboch stranách Atlantiku deje.
Dlh USA bol na konci roka 2011 až 93 percent HDP. Bez úspor by podľa profesora ekonómie z Harvardu Martina Feldsteina vzrástol roku 2035 na 190 percent HDP. Práve schválený návrh dlhového stropu zo súčasných 14,3 bilióna dolárov o 2,4 bilióna, môže vystačiť len do najbližších prezident. volieb, ktoré budú v novembri 2012. A čo bude ďalej nevie nik!
Varovanie stratenej dekády. Vlastne už dvoch,
Európa už na tak depresívne čísla ani nemusí čakať.
Cez 150 percent sa nedávno prehuplo Grécko, deväťdesiatku však koncom minulého roka atakoval aj "motor Európy" Nemecko s Francúzskom.
Grécke dlhy sú nesplatiteľné.
Nápadne to celé pripomína Japonsko, ktorého "stratená dekáda" po prasknutí tamojšej bubliny v roku 1989 nad ňou začala už tretie pokračovanie.
K tamojším 225 percentám dlhu k HDP má zatiaľ ďaleko aj Grécko.
Problémy so starnúcou populáciou, s rastúcimi výdavkami štátu na zdravotníctvo a s dôchodkami sú naopak rovnaké v Japonsku, EÚ, Amerike aj u nás.
Podľa profesora Boskina je navyše pravdepodobné, že záchranu z peňazí daňových poplatníkov ešte budú na oboch brehoch Atlantiku potrebovať banky a niekde aj zadlžené regionálne vlády. Politikom sa už pritom proti vôli voličov nikoho zachraňovať ani stimulovať nechce a začínajú siahať k razantnému oddlženiu.
Katastrofický scenár všedného dňa.
"Lekcia z našej dlhovej krízy spočíva v tom, že ak nastane ďalšia finančná kalamita, fungujeme bez záchrannej siete. Zvyknite si na to," opísal novú situáciu pred dohodou o americkom dlhu Jeffrey Garten, profesor na Yale a autor niekoľkých kníh o moci USA v ére globalizácie.
V prepojenom svete virtuálnych peňazí pritom každý dlhuje každému. Radikálne jednostranné oddlženie by mohlo rýchlo spustiť lavínu.
USA vymýšľajú plán B. Má ich zachrániť pred krachom.
Po spustení riadeného bankrotu Grécka zosilnel tlak finančných trhov na Taliansko a Španielsko, keď investori dostali strach, že by o peniaze mohli prísť aj tam. Spojeným štátom stále hrozí útek časti investorov od dlhopisov, pretože im napriek dohode o dlhu naďalej hrozí zníženie ratingu.Pri riešení týchto dvoch významných krajín EÚ by sa odlžovanie nemalo riešiť na úkor väčšinovej populácie skutočných tvorcov hodnôt, ktorí to nevyvolali, ale samotných bánk aj keby mali skrachovať!
To, že po Íroch a Portugalcoch sme sa zaručili aj Grékom a tak zaťažili našu terajšiu produktívnu populáciu, čo má za následok ich zhoršenie životnej úrovne, by sme už týchto ľudí žmýkať viac nemali. Pritom sú signály z Bruselu, že vraj enormne zadlžené Grécko, budú zachraňovať verejné i súkromné peniaze. A to po čase bude požadovať zníženie zaťaženia od veriteľov, to je isté!
Katastrofický scenár paniky, zamrznutiu finančných trhov a novej globálnej recesie je tak stále reálny, aj keď už menej pravdepodobný. Politici sa preto snažia všetkými silami takejto katastrofe vyhnúť.
Medzi tlakom voličov a finančných trhov tak volia scenár pomalého oddlženia.
USA banánovou republikou?
Spôsoby ako to dosiahnuť sú Podľa El-Eriana dva - tlačenie peňazí bez krytia alebo škrty. EÚ aj USA sa v posledných týždňoch vydali skôr tou druhou cestou.
Napriek hrozivým číslam o dlhu to však hneď dvaja nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu považujú za to najhoršie možné riešenie. Josef Stiglitz dokonca tvrdí, že sa tým ukázala "ideologická kríza západného kapitalizmu."
Recept škrtov totiž podľa neho podviaže slabé ekonomiky ešte viac, čo sa opakovane ukázalo v krízach v Latinskej Amerike, východnej Ázii a naposledy Grécku a Írsku.
Druhý nobelista, Paul Krugman, tvrdí oveľa ostrejšími slovami to isté. "Extrémne pravicoví radikáli" si podľa neho počínali ako stredovekí doktori, ktorí chorému púšťajú žilou. Vydieranie, ktorým si v USA škrty vynútili, podľa neho "posunie Ameriku ďaleko na ceste k štatútu banánovej republiky."
Trhanie spoločenských zmluv.
Podľa Stiglitza obmedzovanie výdavkov "trhá zvyšky spoločenskej zmluvy", vďaka čomu jedinec postupuje časť svojich práv, aby za to výmenou dostal isté výhody. Pravicová ideológia tak podľa Stiglitza "znovu ohrozuje globálne hospodárstvo - alebo aspoň ekonomiky Európy a Ameriky, kde tieto idey naďalej prekvitajú."
Lenže ani veľmi vyhranení pravičiari nemajú práve triviálne argumenty.
"Ak neurobíme zmeny dnes, zbankrotujú Spojené štáty skôr alebo neskôr. A je určite lepšie, keď to bude skôr ako neskôr," vysvetlil vplyvný kongresman, nobelista a presvedčený libertarián Ron Paul, prečo by on volil radikálny a rýchly rez. Argentína, ktorá zbankrotovala pomerne nedávno, teraz patrí v Latinskej Amerike k hospodárskym premiantom.
Dnes je však iná doba a náklady, ktoré by mohla priniesť panika z takého spôsobu oddlženia USA - najväčšieho dlžníka sveta - nevie nikto odhadnúť.
Na krízu Talianska doplatia najmä francúzske banky, takže nad eurom sa zmráka. Grécku nákazu dostalo Taliansko i Španielsko.
Rastúce ceny potravín, životných nákladov a nekonečných škrtov už skôr strhli arabskú revolúciu a do ulíc vyhnali protestujúcich od Európy po Izrael. Ďalší rast nezamestnanosti, ktorý by globálna recesia mohla priniesť, by mohol začať ohrozovať demokracie aj tam, kde sú zavedené, vrátane Európy. Ďalší na rade by mohol byť napríklad režim v Číne, druhej najväčšej ekonomike sveta..., ale poučená chybami USA a EÚ, sa tomu aj vyhne.
"Najvýznamnejšou hrozbou našej národnej bezpečnosti je náš dlh," zdôraznil opakovane aj náčelník amerického vojenského štábu admirál Mike Mullen.
Potrvá to roky a bude to bolieť.
Zbaviť sa tohto nepriateľa prostredníctvom prebytkov z mdlého ekonomického rastu je podľa Boskina aj El-Eriana nemožné. Zdĺhavý a otravný spor o to, ako štáty zbaviť dlhov a neobetovať pritom životnú úroveň voličov, bude preto Európu a USA prenasledovať mnoho nasledujúcich rokov.
Frontové línie už sú narysované, vedú okolo toho, či by USA mali zvýšiť rozpočtové príjmy z daní a či má Európa oklieštiť prebujnený sociálny štát. Ekonómovia napospol na oboje odpovedajú áno.
"Tlaky na oddlženie s nami zostanú po roky a vlády budú miešať z jedálnička možností. Periodické dlhové drámy a krízy preto len tak skoro nezmiznú. Dlh je jednoducho príliš veľký a ekonomický rast nie je dosť vysoký na to, aby ho odstránil bezbolestne," upozornil El-Erian.
K tomuto článku ešte táto moja poznámka/JSŽ/:A ako vznikol tak veľký dlh, nájdete na týchto stránkach s názvom článkov: Je to zahraničná pomoc alebo zasahovanie?! A tiež: Sloboda a kríza v súčasných liberálnych demokraciách.
Treba dúfať, že USA a Európa budú svetu ekonomicky dominovať ešte určitý čas, no rovnako i dolár a euro. Ich doterajší náskok však začne svet doťahovať o niečo rýchlejšie ako by sa mohlo predpokladať.
Najmä Čína už Japonsko predbehla a je druhá. Čas, keď Brazília preskočí Britániu a napríklad aj Francúzsko, sa tiež blíži...Pritom Rusko tiež nezaostáva... Rovnako aj India odsunie Kanadu, ten čas sa tiež kráti. A tým dozráva aj obdobie, keď ich názory získajú na váhe aj v medzinárodných finančných inštitúciách od Medzinárodného menového fondu až po Svetovú banku. Zvykajme si.
3/ DRAHÝ New York stráca na atraktivite a vyľudňuje sa!
Dńa,| 3.8.2011.
Americký štát New York sa vyľudňuje a táto tendencia pretrváva už dve desaťročia. Vyplýva to zo štatistík newyorských úradov.
V štáte, ktorý býval veľkým lákadlom pre Američanov, ale aj pre prisťahovalcov, dlhodobo klesá populácia.
Od roku 2001 opustilo New York viac ako 1,5 milióna ľudí.
JE TO TRÚFALOSŤ NA SVOJHO VERITEĽA, ALEBO HRA NA SVETOVLÁDCU?!
29.6.2012.
Vo vyhlásení ministerky zahraničných vecí Hillary Clintontonovej, ktoré bolo vydané ministerstvom zahraničných vecí sa hovorí, že Spojené štáty sa rozhodli odložiť uplatnenie sankcií voči Číne a Singapúru na šesť mesiacov.
Dôvodom takéhoto riešenia bolo, že obe krajiny „výrazne znížili import“ iránskej ropy.
Clintonová zdôraznila: „Našimi spoločnými krokmi ukazujeme iránskej vláde, že porušenie medzinárodných záväzkov v oblasti jadrovej energie vedie k obrovksým ekonomických stratám. “
Okrem toho sa v polovici júla 2012 H. Clintonová zúčastnila aj medzinár. konferencie štátov juhovýchodnej Ázie v Kambodži, kde sa mali vytýčiť hranice v Juhočínskom mori medzi súsediacími štátmi. K dohode ani na žiadnému východisku sa delegáti nedohodli, ale H. Clintonová, ktorá sa tu tiež zúčastnila, a to zrejme buď ako svetový policajt, alebo rozhodca /?!/, veď USA s čínskym morom nezdieľa žiadnú hranicu, tak potom čo tam robila...?!!! Odtiaľ sa odobrala do Egypta, aby pripomenula tamojším vojakom čo je ich povinnosťou a že vládnu moc by už ďalej nemali obmedzovať, ale ju prenechať voleným zástupcom egypt. ľudu. No netušila, že Egypťania sú svojprávny národ a že jej rady nepotrebujú, tak ju vítali transparentami s jediným sloganom: MONIKA! Je to vtipná narážka na časy, keď jej manžel pred svojim prezidentským funkčným obdobím, teda tesne predtým ako vydal rozkaz bombardovať Balkán, mal sexuálny pomer s mladou stážistkou Monikou.Bližšie pozri aj web. stránku:suja.estranky.sk -Smútnoriadky v rýme, alebo na sujaziak.estranky.cz: Od Erosa k Áresovi /Billova metamorfóza/.
No, aby si ministerka ZV USA Hillary Clintonová, po nie najpríjemnejšom privítaní v Egypte napravila náladu, tak prišla aj na oficiálnu návštevu do Izraela, kde samozrejme v priateľskej debate s izraelským prezidentom Simonom Perezom si porozprávala aj o tom, že
Izraelčania nemusia byť znepokojení príchodom islamistov k moci v Káhire. Samozrejme, že Hillary tlmočila a uistila Izrael, že nový egyptský prezident Mohamed Mursí je odhodlaný dodržiavať aj mierovú zmluvu s Izraelom.Tiež predebatovali sýrsky problém a okrem toho sa rokovania dotkli aj témy okolo iránskeho jadrového programu – ďalšieho to zdroja, ktorý znepokojuje Izrael a USA. Tiež vyjadrila želanie, že by bola rada, keby sa posúdila, ešte do decembrových prezident. volieb v USA, aj otázka obnovenia procesu mierového urovnania na Blízkom Východe, kde by Izrael mal zohrať dôležitú rolu.
